Riaditelia nezvládajú platiť faktúry
Deti nebudú chýbať v školách pre covid, ale preto, že prechladnú a budú choré. Vzdelávacie inštitúcie musia kúriť, svietiť či variť a štát má pri energiách povinnosť pomôcť, hovorí pre HN odborníčka na školstvo Soňa Hanzlovičová.
Školám sa za posledný rok zvýšili náklady na plyn a elektrinu, ale aj na iné nevyhnutné položky. Ministerstvo financií uvoľnilo 30 miliónov eur na energie. Bude to stačiť, aby zvládli vyplatiť všetky faktúry?
Určite nie. Počúvam zo škôl, že im to nestačí. Musia kúriť, svietiť a variť. V telocvični má byť 15 stupňov, na chodbách 18 a v triedach 19 stupňov. Nech si niekto vyskúša cvičenie v telocvični, v ktorej bude 15 stupňov. Deti nebudú chýbať v školách pre covid, ale preto, že prechladnú a budú choré. Hovoríme im, že si majú umývať ruky teplou vodou, ale v škole neexistuje kohútik s teplou vodou. Musíme školu klasicky vykurovať a štát má povinnosť pomôcť. Už dnes chodia faktúry, ktoré riaditelia nezvládajú platiť. Určitú sumu už použili, z čoho budú účty platiť ďalej? Nemusíte vykryť jeden mesiac, ale desať mesiacov. Budeme dávať deťom prázdniny a pôjdeme na model online vzdelávania? My potrebujeme, aby dieťa bolo v lavici a videlo pedagóga. Snažme sa pomôcť samosprávam.
Od januára vzrástli poplatky za obedy. Prečo k tomu bolo nevyhnutné pristúpiť?
Keď má rodina jedno dieťa a zvláda to, možno nepocíti pár eur mesačne navyše. Sú rodiny, pre ktoré sú dve eurá veľký peniaz a nezvládajú to. Kde je štát? V Ústave máme, že vzdelávanie je povinné od piatich rokov. Máme školskú dochádzku do desiateho ročníka. Prečo chceme všetko od rodičov? Skúsme pustiť peniaze na školy a do jedální. Nemôžeme všetko nechať na rodičov. Kladieme na nich energie, združenie rodičov, stravné a rodičovské príspevky. Vrátime sa do systému, že sa nebude kúriť, lebo nie sú financie na energie? To je bič na rodičov.
Od septembra sa zvýšil počet žiakov v prvých ročníkoch z 22 na 25. Považujete to za správne?
Keď bol nastavený počet detí na 22, tri miesta boli vyhradené pre tých, ktorí sa presťahovali z iného mesta. Stávalo sa, že školy nemali kam umiestniť deti do prvého ročníka. Je to dobrý krok, schvaľujem ho. Máme viac miest v triede a vieme prijať viac detí. Učiteľky sa na to pozerajú inak – je to pre nich záťaž. Tri deti navyše sú veľmi veľa. Mohli sme prijať viac detí, ale je to zlé pre pedagóga, ktorý nezvláda venovať sa všetkým žiakom.
Učiteľom mali v triedach pomáhať asistenti, no tých je nedostatok. Ešte bývalý minister Branislav Gröhling predložil novelu, ktorá mala ich počet strojnásobiť. Reforma by však stála okolo 360 miliónov eur ročne. Podarí sa ju podľa vás zrealizovať?
Kde chceme zohnať ľudí? Nemáme asistentov, ktorí by to robili, nemáme pedagógov prvého stupňa a vychovávateľov, učiteľov do materských škôl a školských klubov. Riaditeľom reálne neprišli financie, aby zaplatili pomocný personál, sú radi, že vykryjú učiteľov. Niektoré školy nemajú ani cent osobného príplatku a učiteľ robí za čistý holý plat. Rezort školstva zavedie opatrenie, no reálna prax je úplne iná. Ako keby tu fungovali dva svety: pedagóga v praxi a úradníka na ministerstve školstva.
Tento rok sa valorizovali platy pedagógov o 10 percent a o ďalších 12 percent majú vzrásť od septembra. Pre vysokú infláciu však zvýšenie na reálnych platoch nepocítia. Očakávate, že školstvo príde o ďalších ľudí?
Niekedy mám pocit, že sa zahrávame s pedagogickými zamestnancami. Ich práca je poslaním. Učiteľ by mal byť človek, ktorý má rád svoju prácu a má rád deti. Týmto spôsobom odháňame ľudí od katedier. Nejde iba o plat, ale všeobecne o podmienky v školstve. V súčasnosti sú v školstve ľudia, ktorých musí práca neskutočne baviť. Keď riaditelia nemajú dobrých pedagógov, s ktorými vedia robiť, ťažko sa im robí s pedagógmi, ktorí nemajú vzťah k práci a sú tam len preto, lebo niekde musia robiť. Učiteľ by mal byť vnútorne nastavený, že ide pracovať a postaviť sa za katedru, venuje sa žiakom a vychováva ich ako doma svoje vlastné deti.
Aký plat by podľa vás mali dostávať učitelia?
Plat v školstve by mal byť minimálne dvetisíc eur v hrubom. Nie že máte 1 200 eur v hrubom, z toho idú všetky odvody štátu a v čistom dostanete 800 eur. Potom niekto povie, že učitelia majú prázdniny. To vôbec nie je pravda. Človek je vyšťavený, vynervovaný a má vykričaný hlas. Deti sú čoraz hyperaktívnejšie. Máme v triedach žiakov s ADHD, slabého aspergera, dyslektika a slabého autistu. Nie je tam asistent, ktorý by pomáhal. Vo vyšších ročníkoch je 29 detí, prípadne 32. To sa nedá zvládať. Obdivujem každého človeka, ktorý tú prácu robí srdcom, baví a napĺňa ho.
V školstve pôsobíte dlhé roky. Mohli by ste priblížiť, čomu všetkému ste sa venovali?
Moja školská prax sa začala po skončení gymnázia v materskej škole, pokračovala som vychovávateľstvom v družine. Učila som na gymnáziách a prednášala na vysokej škole. Bola som prednostkou krajského školského úradu pre Bratislavský kraj. Odtiaľ som odišla robiť generálnu riaditeľku sekcie regionálneho školstva na ministerstve školstva, patrili pod ňu materské, základné, umelecké a špeciálne školy. V roku 2013 krajské školské úrady prešli reformou ESO pod ministerstvo vnútra. Mala som pod sebou osem úradov v sídle kraja na rezorte. Školstvo je pre mňa srdcová záležitosť a venujem sa mu veľa rokov.
Od začiatku roka 2022 školské úrady prešli z ministerstva vnútra naspäť pod rezort školstva. Hodnotíte tento krok pozitívne?
Komunikujem s kolegami na úradoch školstva. Pribudlo im veľa agendy, ktorú predtým nemali. Bol to náročný a zdĺhavý proces delimitácie z jedného ministerstva na druhé. Veľa vecí sa menilo v rámci finančných kapitol. Opakoval sa komplikovaný proces ako v roku 2013, keď prechádzali úrady pod vnútro.
Školy doteraz nedostali techniku za 40 miliónov z Európskej únie, ktorú im ministerstvo sľúbilo v prvej polovici roka 2021 ako rýchlu pomoc v čase pandémie. Prečo nebolo možné tieto financie čerpať rýchlejšie a efektívnejšie?
Základným školám prisľúbili, že dostanú techniku, a dodnes ju nemajú. Prečo neboli prostriedky využité, na to nemám odpoveď. Ak rezort povie, že školy dostanú peniaze a techniku, malo by sa tak stať plošne po celom Slovensku. Riaditelia čakajú, že prístroje dostanú, ale keď zrazu zistia, že neprišli, nemôžu ďalej čakať a riešia si situáciu podľa seba a zaoberajú sa aj inou agendou. Pandémia vyžadovala komunikáciu cez obrazovku a internetové pripojenie. Bratislava je kompletne pripojená, ale máme časti na strednom a východnom Slovensku, kde to nie je také jednoduché.
Ministerstvo ohlásilo, že techniku učitelia a žiaci dostanú v najbližších týždňoch. Viete si predstaviť v súčasnosti lepšie využitie týchto financií alebo prístroje stále potrebujú?
Stále je potrebné dávať do škôl peniaze. Sú v hroznom stave, nemajú techniku, vybavenie a poriadne počítače. Technika stále nie je dostačujúca. Sú školy, ktoré sú excelentne vybavené, ale aj také, ktoré nie sú. Je to len o byrokracii. Mali by sme s ňou v takomto rozmere skončiť, priblížiť sa k riaditeľom a opýtať sa ich, čo potrebujú, nie aby vypisovali 300 tlačív. Riaditeľ nemá šancu to stíhať. Peniaze na digitalizáciu a vybavenie škôl sú potrebné. Stále neverím tomu, že techniku dostanú školy v najbližších týždňoch. Uverím tomu, keď riaditeľ povie, že prístroje dostal.
Spomínali ste, že čerpanie eurofondov v školstve je zle nastavené. Mohli by ste priblížiť prečo?
Byrokracia, dlhý proces a zbytočne zdĺhavé verejné obstarávania. Výstavba škôl a oprava budov je vždy o dlhom procese. Stavebný materiál je veľmi drahý. Na všetko v hodnote nad zákazku s nízkou hodnotou musíte robiť verejné obstarávanie. Ak trvá rok, za ten čas sa nám zdvihnú ceny o 50 percent. Nebudú sa čerpať eurofondy, lebo starosta nemá financie, aby sumu doplatil.
Ak ministerstvo kráti nejaké percentá, pre nedodržanie pravidiel je starosta povinný percentá doplatiť zo svojho rozpočtu. Nemá to ako doplatiť, pretože 20 percent z milióna je vysoká suma. Povie, že nemá záujem, a peniaze sa vrátia späť. Nepomáha to obciam, robí im to viac problémov ako dobra.
Pandémia ešte viac zvýraznila, akí sú pedagógovia pre spoločnosť mimoriadne dôležití. Napriek tomu štát nevie dlhodobo zabezpečiť atraktivitu ich povolania a adekvátne ohodnotenie. Prečo?
Bývalý minister Branislav Gröhling sa snažil, aby peniaze do školstva išli, bohužiaľ, všetci vieme, aký tam bol spor. Ako je pre spoločnosť dôležitý lekár, taký dôležitý je aj učiteľ. Je to človek, ktorý vychová ministra, lekára a energetika. Dá vám základ. Ak vám ho nedá, bude sa to s vami ťahať ďalej. Ak nebudete mať dobrú materskú školu, kde vám učiteľka nedá lásku, bude sa to posúvať na ďalšie stupne a niečo vám bude chýbať. Pedagóg je dôležitým článkom v rámci spoločnosti.
Za posledný rok sme boli svedkami viacerých prejavov násilia na školách. Môže byť na vine aj vzdelávací systém?
Nevinila by som za to pedagógov. Dva roky sme žili v pandémii izolovaní od všetkého. Deti si všetko vyhľadajú na internete a používajú sociálne siete. Sú bez dozoru, rodičia musia ísť do práce a zarábať peniaze. Obrazovka je ich kamarát, s ktorým sa rozprávajú a komunikujú 24 hodín denne. Násilie vidia na obrazovkách, to vôbec nie je o pedagógovi. Osveta na školách je potrebná – aby chodili policajti na školy, vysvetľovali, čo je násilie a agresivita. Deti sa prestali rozprávať s ľuďmi a už len ťukajú do telefónov. To je reálny problém a odvíja sa od toho, že deti nevedia komunikovať, a to prináša agresivitu.
Na Slovensku 50 škôl stále vyučuje v dvojzmennej prevádzke. V pláne obnovy sa Slovensko zaviazalo, že tento jav odstráni do roku 2026. Napreduje v súčasnosti budovanie kapacít škôl, tak aby sa tento cieľ podarilo splniť?
Nie. Nemáme vybudované školy a škôlky. Podieľala som sa na výstavbe škôl, keď bol ministrom školstva Dušan Čaplovič, a postavili sme ich dosť. Aj za Petra Pellegriniho sa ich veľa postavilo. Aj teraz pribudli nejaké budovy, ale stále nie dostatok. Nemáme telocvične a jedálne. Máme školy, kde nie sú jedálne a kde deti dostávajú suchú stravu – chlieb s niečím. Niektoré deti nemajú kde cvičiť a využívajú chodby alebo školské dvory. Bola som pri výstavbe školy v Richnave, ktorú treba dokončiť, pretože krivka rastie do roku 2025. Už tam je dvojzmenná prevádzka. Keď niečo neurobíme, bude tam trojzmenná prevádzka. Kolegovia na ministerstve školstva riešia komplexne výstavbu školy v Richnave, za čo som nesmierne vďačná. S kapacitami bojuje aj Bratislavský kraj.
Na problém s kapacitami sme narazili aj pri zavádzaní povinnej škôlky od piatich rokov. Podarilo sa už dobudovať miesta pre všetky päťročné deti?
Určite nie. Pripravená je legislatíva, podľa ktorej budeme musieť prijímať všetky trojročné a štvorročné deti. Keď sme začali s päťročnými deťmi, hnevala som sa, lebo sme išli prijímať päťročné deti na úkor mladších detí. Kam dá matka dieťa, keď sa po materskej dovolenke vracia do zamestnania a riaditeľka škôlky jej povie, že musí prijať päťročné dieťa? Nemôže si dovoliť súkromnú škôlku, nemá starých rodičov, tak kam dá dieťa? Na to sme vôbec nemysleli a zaviedli sme povinnú školskú dochádzku od piatich rokov. Riaditeľka musí prijať päťročné dieťa a rodičia nemajú kam dať mladšie deti. Nedoriešili sme kapacity a zaviedli sme pravidlo. Riaditelia v žiadnom zo satelitov Bratislavy nemajú miesta, v niektorých obciach chýbajú aj štyri triedy.
Od budúceho roka by mali mať právny nárok na miesto v škôlke všetky štvorročné deti a od roku 2025 všetky trojročné. Stihnú sa prijať potrebné legislatívne zmeny a dobudovať kapacity?
Nie. Legislatíva sa možno prijme, ale bez toho, aby sme vedeli, ako bude fungovať v praxi. Chýbajú nám dva roky, aby sme niečo vybudovali. Pri tomto legislatívnom procese neexistuje, aby bola v septembri pripravená škôlka, ani triedy pre prvé ročníky. Riaditelia majú prihlásené deti na päť prvých ročníkov a zoberú tri. Kam dáme zvyšné dve? To isté bude v škôlkach. Starostovia obcí budú zúfalí, lebo nebudú vedieť, kam majú deti umiestniť. Sú obce, ktoré budú učiť v umeleckých školách, v kultúrnom dome a v kabinetoch, len aby pomohli rodičom.
Materské školy mali tento rok prejsť na normatívne financovanie, zatiaľ však nedošlo k potrebným legislatívnym zmenám. Rezort školstva sa chce dohodnúť s Európskou komisiou, aby sa financovanie len stransparentnilo. Bola by to podľa vás dostatočná zmena?
Bolo by to dostatočné, ak by sme to naozaj splnili. Už roky hovorím, aby sme urobili nové financovanie pre škôlky. Keď potrebujete vymeniť okná alebo toalety na základnej škole, v rámci štátu môžete použiť kapitálové a bežné výdavky.
Materská škola ich nemôže použiť, lebo má úplne iný prenesený výkon kompetencie. Celá obsluha škôlky patrí pod mesto a obec. Ak by sa zmenilo financovanie, vedeli by sme použiť prostriedky od štátu, ak by sa v škôlke niečo pokazilo. Starosta obce podá žiadosť na regionálny úrad, ak potrebuje napríklad vymeniť toaletu. Systém je prepojený s ministerstvom školstva. Ak prostriedky má, posunie ich obci a tá škole, ktorá urobí opravu. V škôlke sa to nedá. Všetko je na ťarchu miest a obcí. Veľmi by pomohlo, ak by sa financovanie zmenilo.
Starostovia budú zúfalí. Sú obce,
ktoré budú učiť v umeleckých
školách, v kultúrnom dome a v kabinetoch, len aby pomohli
rodičom.
Najočakávanejšie zmeny vo vzdelávaní má priniesť kurikulárna reforma. Mnoho pedagógov má však obavy, že zavádzanie zmien zostane na ich pleciach. Ako to vidíte vy?
Vždy si všetko odnesie riaditeľ školy a pedagógovia. Všetky zmeny, ktoré chce robiť nadriadený orgán, sa musia preniesť dolu. V praxi si aj tak všetko bude musieť odrobiť pedagóg. Najskôr si to naštuduje riaditeľ školy, poučí svojich zástupcov a tí to prenesú na učiteľov, ktorí to budú zavádzať do praxe. Tak to funguje. Keď dalo ministerstvo školstva pokyn v rámci covidu, bol smerovaný na riaditeľov škôl a tí si to odrobili s rodičmi a s deťmi. Reálne to bolo na nich. Toto bude rovnaké.
Ministerstvo prezentuje, že táto reforma bude iná ako predchádzajúce, lebo je pripravovaná dlhodobo a podieľajú sa na nej odborníci z praxe. Vnímate to tak aj vy?
Ja to tak nevidím. Vidím to tak, že zasa si všetko odnesú školy a odbory školstva. Odbory sa stretávajú dennodenne so zástupcami škôl. Oni to budú musieť preniesť dolu. V čom pomôže ministerstvo? V tom, že to napíše? Prakticky to vie urobiť len človek, ktorý tam fyzicky bol.