Gravitácia Davosu
Stretnutie najväčších bosov politiky, biznisu a občianskej spoločnosti v Davose má vďaka pozornosti globálnych médií gravitáciu bieleho trpaslíka. Tretí januárový týždeň je nabitý prednáškami tých najbystrejších mozgov našej planéty. V tieni alpských končiarov to má punc najvyššej kvality, hoci ten špás stojí od 65-tisíc frankov.
Hlavnou témou tohtoročnej edície Svetového ekonomického fóra je spolupráca v rozdrobenom svete. Globálna ekonomika stojí na prahu recesie a ruská vojenská agresia na Ukrajine naďalej ničí obraz sveta ako bezpečného miesta. Slovenský premiér Eduard Heger síce doma stojí v pohyblivých dunách neistej budúcnosti, no v utorok o 16.00 h bude k téme druhého roku vojny v Davose jedným z hlavných spíkrov. Prednášky a vízie budúcnosti sveta vrátane štvrtej priemyselnej revolúcie však treba brať len ako inšpiráciu. Fórum v Davose si rokmi vybudovalo povesť elitárskej bohorovnosti s ideovým výstupom, ktorý sa len zriedkakedy zhmotní do konkrétnej podoby. Sú to prosto reči a reči.
Čierny rám obrazu v súvislostiach dalo, že zakladateľ fóra Klaus Schwab v roku 2017 označil Vladimira Putina za mladého globálneho lídra. Ups... no to je cena za to, že sa bratríčkoval s diablom. Diskusné fórum svetových lídrov má zjavne rotujúci charakter. Keď v OSN prevládla forma nad obsahom, vznikol Rímsky klub, ktorý sa preslávil v roku 1972 správou o tom, že aj globálny rast má svoje limity. No silný klub intelektuálov sa presťahoval z Ríma do švajčiarskeho Winterthuru, a tak alternatívou intelektu západného typu je púštna verzia Davosu v Saudskej Arábii. No tam hrozí, že z vízií sa stane biznis s krvavou dýkou na krku.