Dotácie im nestačia. Vodári tak zdražujú
Vodáreň, ktorá platila vlani za elektrickú energiu mesačne 400-tisíc eur, dostala v tomto roku faktúru vo výške dvoch miliónov.
Bratislava – Slovenský biznis netrpezlivo čaká, kedy sa spustí schéma pomoci pre ich segment. Dotácie budú pre prežitie firiem kľúčové. Faktúry im totiž extrémne narástli, no podľa prísľubov ministerstva hospodárstva by sa to malo zmeniť. Napriek tomu viaceré prevádzky, ako sú obchody, reštaurácie či kaviarne, hlásia, že je možné, že neprežijú. Ani energeticky náročnému segmentu sa pomoc nepozdáva. Po zmenách volajú aj veľké vodárenské spoločnosti.
Tým sa totiž pod vplyvom minuloročných vysokých cien elektriny výrazne zmenili náklady. Cena komodity im stúpla o 500 percent. A zdraženie pocítili aj pri ďalších poplatkoch. „Prevádzkovateľ, ktorý platil mesačne v roku 2022 za elektrickú energiu 400-tisíc eur, dostane v roku 2023 mesačnú faktúru na energiu vo výške dvoch miliónov eur,“povedala pre HN Ivana Mahríková z Asociácie vodárenských spoločností.
Na tento fakt upozorňujú vládu už od septembra. Ich návrhy však podľa jej slov neboli dodnes vypočuté. O vážnosti situácie hovorí aj Bratislavská vodárenská. Podnik v roku 2021 za elektrinu uhradil približne osem miliónov eur, v minulom roku to už bolo 15 miliónov a v tomto to zatiaľ odhadujú na 30 miliónov eur.
Miera zdražovania
Vodárne tak musia pristupovať k nepopulárnym riešeniam. Pre energie sa cenovky posúvali hore. Nárasty však neboli podľa Mahríkovej ešte dramatické. Iná situácia môže nastať počas roka. Nárast bude podľa nej viac citeľný v druhom štvrťroku. Bratislavská vodárenská tiež odkazuje, že ak sa situácia rýchlo nezmení, tak všetky spoločnosti budú musieť zvyšovať ceny, čo sa následne prejaví aj v raste všetkých ďalších tovarov a služieb, teda pôjde o ďalší významný inflačný faktor.
Podľa cenového rozhodnutia, ktoré na svojej stránke zverejnil regulátor, je v hlavnom meste od januára cena pitnej vody 1,20 eura bez dane a stočného 1,12 eura bez DPH. Oproti predchádzajúcim cenám ide o nárast o 15 percent pri vode a pri stočnom o 12 percent. Považská vodárenská spoločnosť zvýšila od januára cenu vodného o deväť percent na 1,08 eura za kubík bez DPH. Stočné zas išlo hore o 22 percent na 1,47 eura za tisíc litrov bez dane. V prípade východu krajiny platili ľudia za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom – takzvané vodné – 1,7933 eura za kubický meter a po novom to je 1,9577 eura, čo je o deväť percent viac. Pri odvedení odpadovej vody kanalizáciou – teda pri stočnom – došlo k 20-percentnému nárastu na 1,63 eura za kubík.
Varujú pred katastrofou
Na krízovú situáciu upozorňoval aj viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský. Tieto podniky podľa neho prepadli cez sito štátnej pomoci a vláda ich musí urgentne riešiť, inak hrozia výrazné dosahy na obyvateľov. „Bez aktívnej pomoci štátu hrozí obmedzenie plynulého zásobovania obyvateľov a priemyslu pitnou vodou, čo ochromí bežný život všetkých občanov Slovenska, občianskej vybavenosti a zastaví hospodársku činnosť nášho priemyslu,“varuje Mahríková. Ešte horší scenár môže podľa jej slov nastať pri vyradení čistiarní odpadových vôd, čo bude viesť k environmentálnej katastrofe s medzinárodnými dôsledkami.
Dotácie to nevyriešia
Ministerstvo hospodárstva na čele s Karlom Hirmanom reaguje na požiadavku týchto spoločností, že o pripravovanú schému môžu požiadať aj ony. „Pokiaľ spĺňajú podmienky výzvy, tak môžu požiadať o dotáciu,“uviedla Mária Pavlusík, hovorkyňa ministerstva hospodárstva. Rezort zároveň avizoval, že vedia zvýšiť maximálnu možnú dotáciu zo 100-tisíc eur mesačne na 200-tisíc eur a predĺžiť vyplácanie z prvých troch mesiacov na celý rok.
Veľké podnikateľské subjekty si ani inú možnosť nepripúšťajú. „Skončenie po troch mesiacoch nebude fungovať vôbec,“varuje viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Tvrdí, že keď sa o situácii rozprávali ešte minulý rok, tak bolo jasne povedané, že vyhodnotia, aká je situácia na trhu, a v schéme sa bude pokračovať v pôvodnej alebo zmenenej podobe.
Vodárne oponujú Hirmanovmu rezortu, že zvýšené možné dotácie nevyriešia ich situáciu. „Štátna pomoc s rastúcimi cenami energií pre vodárenstvo vlani prakticky neexistovala a zatiaľ to vyzerá, že žiadna efektívna pomoc nie je pripravená ani na rok 2023,“priblížil hovorca Bratislavskej vodárenskej Peter Postupka. Schémy, ktoré podľa neho štát postupne predstavil, nie sú určené pre vodárne.
Podľa vodárenskej asociácie potrebujú pomoc, ktorá je viazaná na IČO firmy, a nie na odberné miesto. „Vodárenské spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na plošne rozsiahlom území, dĺžka prevádzkovaných sietí predstavuje spolu 47-tisíc kilometrov, s tým súvisí aj počet odberných miest, ktorých sú tisíce,“odkazuje Mahríková. Nie je podľa nej preto možné, aby každý prevádzkovateľ podával tisíc žiadostí o podporu.