Nový scenár pre Európu. Inflačný boj sa obmedzí
V Európskej centrálnej banke začínajú zvažovať pomalšie tempo zvyšovania úrokových sadzieb. Ekonomiky by sa tak nadýchli.
Bratislava – Keď sa Slovensko vlani na jeseň uchádzalo o dôveru trhov, finanční hráči boli nekompromisní. Vnímali nás ako krajinu s relatívne vysokým 60-miliardovým dlhom. Navyše susediacu s vojnou zmietanou Ukrajinou a tiež príliš závislú od ruského plynu. To nám spočítali v rizikovej prirážke. Pri 14-ročnom dlhopise sme museli akceptovať úrok 4,2 percenta. Odvtedy prešli len tri mesiace a nastal obrat. Najhoršie scenáre sa nenaplnili. Dostatok alternatívnych dodávok energií spolu s teplou zimou burzy upokojili. V aukcii štyroch dlhopisov so splatnosťou od štyroch do 24 rokov sme si tento týždeň požičali spolu 580 miliónov eur pri úrokoch od troch do 3,5 percenta. Investori totiž začínajú čoraz viac veriť tomu, že inflačné hrozby ustúpia skôr.
A podobne sa aktuálne zamýšľajú aj predstavitelia Európskej centrálnej banky. Tá naposledy v decembri v ďalšom kole tvrdých krokov zvýšila základný úrok o pol percentuálneho bodu na 2,5 percenta ročne. Prezidentka banky Christine Lagardová vtedy zároveň označila za pravdepodobné, že o podobnú hodnotu pôjdu sadzby hore aj vo februári a tiež v marci.
No agentúra Bloomberg prišla s informáciou, že na jar je v hre aj miernejší rast o 0,25 percentuálneho bodu. Zdražovanie peňazí totiž dusí ekonomiky a drví najmä juh Európy. Nové dáta o inflácii za december navyše naznačili pozitívny trend. Inflácia
v Únii zmiernila svoje tempo druhý mesiac za sebou medziročne na 10,4 percenta. To je síce stále ďaleko od dvojpercentného cieľa, viac ako prísna menová politika ECB však podľa analytika XTB Tomáša Vranku pomáha niečo iné. „Jednak teplé počasie a menší dopyt po energiách a potom efekt zlacnenia ropy,“hovorí.
Bratislava – Očakávania ďalšieho poklesu medziročnej miery inflácie v Európe sa naplnili. Nové údaje Eurostatu za december potvrdili pokles medziročnej inflácie v Európskej únii z novembrových 11,1 percenta na 10,4 percenta. V eurozóne sa inflácia spomalila na očakávaných 9,2 percenta z úrovne 10,1 percenta z novembra. Ide už o druhý pokles medziročnej úrovne všeobecného rastu cien za sebou. Vrchol nastal v októbri, keď zdražovanie vyjadrené infláciou dosiahlo v EÚ 11,5 percenta. Ešte v decembri roka 2021 pritom bola zmena cien na hodnote 5,3 percenta.
Čierny Peter pre Maďarsko
Najnižšiu mieru inflácie v Európskej únii malo v decembri Španielsko, a to 5,5 percenta. Na druhom konci rebríčka je Maďarsko s rovnými 25 percentami. Z našich susedov bol v Rakúsku rast cien 10,5 percenta, v Poľsku 15,3 percenta a v Česku 16,8 percenta. „Maďarská inflácia je enormná aj kvôli necitlivým zásahom štátu do trhového mechanizmu. Opatrenia ktoré mali pomôcť ich občanom, sa ukazuje, že im oveľa viac ubližujú,“komentoval vyhrotenú situáciu u nášho južného suseda riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik. Rýchlosť všeobecného zdražovania v eurozóne poklesla už v novembri, keď sa jej medziročné tempo znížilo na úroveň 10,1 percenta z rekordných 10,6 percenta v októbri. Išlo o prvý pokles od júna 2021, ku ktorému prispel menší nárast cien energií. Na predstavu, v novembri 2021 bola miera inflácie v eurozóne na úrovni 4,9 percenta.
Európa zvažuje nový smer
Inflácia však stále ostáva výrazne nad dvojpercentným cieľom ECB, preto hlavnou otázkou ostáva, kedy najskôr by sme sa mohli k tejto úrovni priblížiť. „Mohlo by sa tak stať už koncom roka 2023. Ak nenastanú neočakávané udalosti, ktoré by opätovne zvyšovali inflačné tlaky v ekonomike,“predpokladá analytik spoločnosti Across Private Investments Dominik Hapl. Európska centrálna banka naposledy v decembri v ďalšom kole tvrdých krokov zvýšila základný úrok o pol percentuálneho bodu na 2,5 percenta ročne. Prezidentka banky Christine Lagardová vtedy zároveň označila za pravdepodobné, že o podobnú hodnotu pôjdu sadzby hore aj vo februári a tiež v marci.
No agentúra Bloomberg aktuálne prišla s informáciou, že na jar je v hre aj miernejší rast o 0,25 percentuálneho bodu. Zdražovanie peňazí totiž dusí ekonomiky a drví najmä juh Európy. Nové dáta o inflácii za december navyše naznačili pozitívny trend. Inflácia v Únii zmiernila svoje tempo druhý mesiac po sebe medziročne na 10,4 percenta. To je síce stále ďaleko od dvojpercentného cieľa, viac ako prísna menová politika ECB však podľa analytika XTB Tomáša Vranku pomáha niečo iné. „Jednak teplé počasie a menší dopyt po energiách a potom efekt zlacnenia ropy,“hovorí. Podľa Ovčarika by sa za normálnych okolností dalo predpokladať, že ďalší nárast úrokových sadzieb bude intenzívne pokračovať, až kým sa inflácia nepriblíži k dvojpercentnému cieľu.
„Centrálne banky sú však zodpovedné nielen za infláciu, ale aj za udržanie stabilného finančného sektora, čím je úzko spojený hospodársky rast. Rast HDP EÚ aj eurozóny sa výrazne spomalil, čím zásadne rastie riziko recesie,“myslí si Ovčarik.
Slovensko na obrat vývoja ešte čaká
Slovensko sa poklesu inflácie v decembri ešte nedočkalo. Tempo rastu cien ostalo na rekordnej úrovni 15,4 percenta, čo bolo rovnako ako v novembri. Na porovnanie, v poslednom mesiaci roka 2021 to bolo 5,8 percenta. Pozitívne je, že inflácia sa aspoň zastavila. „Prispel k tomu medzimesačný pokles cien benzínu a nafty o 10 percent,“uviedol Branislav Karmažin, analytik NBS.