Hirman ohrozil megainvestíciu, tvrdí automotive segment
Bratislava – Po exministrovi financií Igorovi Matovičovi si do šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana kopol aj šéf Zväzu automobilového priemyslu. Podľa Alexandra Matuška totiž vysiela do zahraničia zlé signály.
Transformácia automotive segmentu na bezemisný pohon je neodvratnou métou ďalšieho desaťročia. Automobilky prichádzajú s novými elektromodelmi a avizujú znižovanie počtu spaľovacích motorov. Zatiaľ to však vyzerá, že pri esenciálnych súčiastkach do elektrických áut – batériách, sa bude Slovensko musieť spoľahnúť na import.
V súvislosti s megainvestíciou v tejto oblasti sa podľa informácií HN síce spomínal zámer koncernu Volkswagen postaviť baterkáreň pri Šuranoch, to však zatienili výroky ministra hospodárstva. Ten totiž tvrdil, že by sme si takýto krok mali premyslieť, keďže pôjde o energeticky náročnú výrobu.
Na jeho slová v utorok reagoval aj šéf Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek. „Takéto vyjadrenia nepomáhajú situácii. Ak Slovensko bojuje o baterkáreň, tak si musí možno aj pán Hirman rozmyslieť, či ju chceme alebo nechceme. Ak si myslí, že nikto mimo Slovenska nečíta vyjadrenia predstaviteľov, ktoré im práve napadli, tak sa veľmi mýli,“ vyjadril sa Matušek na stretnutí s médiami.
Rozhodnúť môžu voľby
Podľa prezidenta zväzu by bolo fatálne, keby naša krajina prepásla šancu mať svoju vlastnú výrobňu batérií. Poľsko už totiž má takéto fabriky dve, Maďarsko
dokonca tri, z čoho jedna je len naďaleko slovenských hraníc v Komárome.
„Desať percent všetkých vozidiel, ktoré sa vyrobia v Európe, sa vyrobia na Slovensku. Keď v Košiciach začne vyrábať Volvo, môže to byť aj 12 percent. Slovensko tú baterkáreň potrebuje. Ťahať baterky cez polovicu Európy nedáva zmysel,“pokračoval Matušek a dodal, že energie na prevádzku novej fabriky podľa neho najmä po vypnutí hlinikárne Slovalco mať budeme.
Šéf Zväzu automobilového priemyslu ešte poznamenal, že situácii s prilákaním závodu navyše nepomáha ani fakt, že sa schyľuje k predčasným voľbám. Aj to môže totiž podľa neho pri rozbehnutých rokovaniach zavážiť.
Na otázku, v akom štádiu sú rokovania s investormi o budúcom využití strategického parku v Šuranoch, na ktorý štát vlani vyčlenil 1,9 milióna eur, sa rezort hospodárstva vyjadriť odmietol. Ako dôvod uvádza, že rokovania s investormi stále prebiehajú.
Trh ovládli Maďari a Poliaci
Trh s batériami na starom kontinente by mal už o dva roky dosahovať hodnotu 250 miliárd eur. Naši severní susedia dnes disponujú kapacitami v podobe juhokórejského hráča LG Chem či švédskej spoločnosti Northvolt, a aj vďaka tomu dnes tvoria batérie už tri percentá poľského exportu.
Podobné je to aj na juh od nás. U Maďarov sa už stihol udomácniť juhokórejský SK Innovation, Samsung, japonský GS Yuasa a v lete oznámil príchod na tamojší trh aj CATL. Ten plánuje v Debrecíne vybudovať najväčšiu výrobu v Európe za 7,3 miliardy eur.
Slovensko je pritom v hre hneď o dve veľké investície. Jedna súvisí s príchodom švédskeho Volva do parku Valaliky a druhá by sa mohla ocitnúť v spomínaných Šuranoch pod taktovkou matky nášho najväčšieho zamestnávateľa Volkswagenu.
Nemecký koncern má v pláne celkovo preinvestovať 20 miliárd eur do šiestich výrobní batérií, takzvaných gigafactories, v ktorých by mal zamestnať až 20-tisíc ľudí. Jedna z nich sa má nachádzať v centrálnej či vo východnej Európe. O túto možnosť sa údajne uchádza Slovensko, Česko aj Poľsko.
Slovensko tú baterkáreň potrebuje. Ťahať
baterky cez polovicu Európy nedáva zmysel.
Alexander Matušek,
prezident ZAP