Zdravotná výzva: koľko v krčme, toľko u lekára
Až 60 percent Slovákov je poistencami štátu.
Zdá sa, že pacienti budú platiť energetický poplatok. Pre ľudí sú to ďalšie výdavky, no je chybou tváriť sa, že ak sa podarí poplatok zastaviť, v zdravotníctve bude zrazu všetko v poriadku. Množstvo pacientov potvrdí, že je problém vôbec nájsť si špecialistu či dokonca obvoďáka. Trocha sa to mení, ak použijete zázračnú formuláciu „samoplatca“. Práve to nám ukazuje, že problém nie sú ani tak kapacity, ale spôsob, akým za nás zdravotné poisťovne objednávajú služby, keďže systém nemotivuje. Aktuálne problémy sa dajú zhrnúť do dvoch dôležitých otázok: Ako riešiť nedostatok peňazí v systéme? Je súčasný model financovania vyhovujúci?
Kto sa pozrie na výplatnú pásku, má dôvod veriť, že ľudia neplatia málo. Človek s tisíceurovým platom odvedie mesačne na zdravotné poistenie 140 eur, z toho 100 je formálne uvádzaných ako poistné hradené zamestnávateľom. Pri SZČO je platba tiež 14 percent, minimálne poistné je 84,77 eura. Až 60 percent Slovákov však nepatrí do týchto kategórií. Ide o poistencov štátu, ako sú deti či dôchodcovia. Platba za jedného bola vlani 32 eur, kým v Česku podľa Slovenskej lekárskej komory až 70 eur. Ako spresňuje samotné ministerstvo v staršej dôvodovej správe: „Poistenci štátu patria k najnákladnejším skupinám poistencov, pričom vývoj platby v posledných rokoch tomu nezodpovedá.“V roku 2016 na nich šlo 1,83 percenta z HDP spred dvoch rokov a postupne to klesalo až na 1,37 percenta predvlani.
Peniaze pre zdravotníctvo však má pod palcom mocnejší rezort – financií. Odtiaľ prišiel ešte zo strany už odídeného Igora Matoviča zaujímavý návrh: kým na zdravie detí stačí ponechať niečo vyše 30 eur, na krúžkovné im dáme až 60 eur. Problém je, že rodičia často nevedia, koľko na zdravie ich detí ide cez štátnu kasu, preto neporovnávajú a neozývajú sa. 60-eurové krúžkovné sa nakoniec nezrealizuje a rodičia dostanú spravodlivejší „cash“. Podmienkou SAS pre schválenie rozpočtu bolo zvýšenie sumy za poistencov štátu o 515 miliónov eur. Od roku 2024 má byť sadzba na úrovni 4,5 percenta vymeriavacieho základu.
Zdravotné poisťovne nedostanú automaticky celé poistné. Balík sa prepočítava, a tak sa kompenzujú zdroje poisťovniam, ktoré majú nákladnejších poistencov. Ani lekári nevidia na príjmoch od poisťovne, či majú v portfóliu lepšie alebo horšie zarábajúcich pacientov. Systém je de iure spravodlivý a de facto deficitný. A poslednou kvapkou môžu byť práve drahšie energie. Slovensko malo systém, ktorý dokázal čiastočne kompenzovať nedostatok peňazí. Išlo o poplatok za objednanie na čas. Pozitíva boli hneď dve. Prinášali extra zdroje a učili ľudí, aby si sami vybrali, či má pre nich pár eur väčšiu hodnotu ako hodina či dve v čakárni.
Cennú ekonomickú lekciu však zakázala v roku 2015 druhá vláda Roberta Fica. Výsledkom je ilúzia bezplatného zdravotníctva. V praxi máme nárok na bezplatné ošetrenie soplíka a na liečbu pacientov s rakovinou a iných ťažkých diagnóz sa robia zbierky. Pritom by to malo byť naopak. Verejný solidárny systém by mal pomáhať tam, kde si to človek sám nemôže dovoliť. Svoju úlohu by malo hrať aj komerčné pripoistenie.
Energetické poplatky sú dôležitým impulzom, ako konečne otvoriť dlhé roky odkladanú, ale nevyhnutnú tému miernej spoluúčasti pacienta. Samozrejme, nie v likvidačnej výške, ale bežný človek si môže dovoliť nechať u lekára rovnakú sumu, ako minie mesačne na alkohol. Hotovostnými platbami sa navyše posilní postavenie pacienta ako platiaceho zákazníka.
Máme bezplatné ošetrenie soplíka
a na liečbu pacientov ťažkých diagnóz sa robia
zbierky.