Zo západu nič nové

Zdá sa, že návrh na čiastočné riešenia právneho postavenia nielen homosexuálnych párov má širokú podporu. Ešte aj v prípade dvoch najznámejších konzervatívnych webov prevládali na ich facebookových profiloch pri správe pozitívne „lajky“. Ľudia rozumejú tomu, že je potrebné odstraňovať zbytočné prekážky. Aj preto je namieste otázka, či pri príprave nebolo ministerstvo málo ambiciózne. Samotný minister Viliam Karas sa vyjadril, že návrh predstavuje „umenie možného v dnešnej politike“.

Hoci časť politikov túto tému rada zneužije, spoločenská objednávka po vražednom besnení na Zámockej bola pomerne jasná. I keď sa ultrakonzervatívne kruhy snažia tému otočiť s argumentom, že vrah chcel zabiť aj premiéra Hegera, pravdou je, že si vybral terče, ktoré boli najmenej chránené a kde očakával, že získa nasledovníkov.

Rezort spravodlivosti mal dve možnosti. Mohol v maximálnej miere prebrať registrované partnerstvá, ktoré sú samozrejmosťou v drvivej väčšine vyspelých krajín západnej Európy. Ale na Slovensku zjavne nechceme zo západu nič nové, teda až na eurofondy. Preto je výsledkom len návrh na register fiduciárnych vyhlásení. Určite je to významný posun, ale mnohé oblasti to pokrývať nebude. Namiesto nového domu sme sa rozhodli postaviť drevenú chatrč. Áno, aspoň nezmokneme. V roku 2015 sa na referende s eufemistickým názvom „za rodinu“zúčastnilo necelých 22 percent voličov. Teda len pre necelú štvrtinu je vyhranenie sa proti právam LGBTI+ dôležité. Politici tému nafukujú, lebo v nej dokážu pôsobiť autentickejšie ako v boji proti korupcii.