Firmy sú stále pod kontrolou daňových úradov

Slovenskí podnikatelia by počas svojej činnosti nemali zabúdať na povinnosti voči štátu – v tomto období najmä voči Finančnej správe, teda daňovým úradom. V opačnom prípade vám hrozia problémy vo forme finančných postihov.

Elektronická komunikácia

Všetky právnické osoby, fyzické osoby – podnikatelia, prípadne ich zástupcovia, ako napríklad daňový poradca, advokát alebo iná osoba, sú povinní komunikovať s daňovým úradom elektronickou formou, a to buď kvalifikovaným podpisom, pomocou EID karty (občiansky preukaz s čipom), alebo na základe dohody o elektronickom doručovaní uzatvorenej so správcom dane.

„Finančná správa doručuje dokumenty daňovým subjektom elektronicky, spravidla cez Ústredný portál verejnej správy www.slovensko.sk,“poznamenala odborníčka na dane a partner poradenskej spoločnosti PWC Christiana Serugová.

Daňové kontroly

Slovenskí podnikatelia by, samozrejme, nemali zabúdať ani na to, že Finančná správa cez jednotlivé daňové úrady môže a aj reálne vykonáva daňové kontroly. „Daňový úrad môže vykonať kontrolu a dorubiť daň (a súvisiace pokuty) do piatich rokov od konca roka, v ktorom bol daňovník povinný podať daňové priznanie,“upozornila Serugová s tým, že pri cezhraničných transakciách, pri ktorých sa uplatňujú medzinárodné zmluvy, môže byť kontrola vykonaná a následne vyrubená daň spätne až do 11 rokov.

V prípade vykonania daňovej kontroly za určité zdaňovacie obdobie je toto obdobie otvorené na vykonanie opätovnej daňovej kontroly, a to ďalších päť rokov od konca roka, v ktorom bol doručený protokol z daňovej kontroly. Lehota však nemôže presiahnuť 10 rokov. „Lehota na ukončenie kontroly je jeden rok, pričom v určitých prípadoch môže byť predĺžená o ďalších 12 mesiacov,“dodala odborníčka.

Pokuty a penále

Po nesplnení povinností zo strany podnikateľov nastupujú pokuty. Výška sankcií za niektoré správne daňové delikty závisí nielen od vykázaného kladného rozdielu dane, ale významný vplyv má aj dĺžka obdobia, počas ktorého bola nižšia daň vykázaná nesprávne. „Týka sa to napríklad situácií, keď daň uvedená v daňovom priznaní je zvýšená v dodatočnom daňovom priznaní alebo ak daňový úrad otvorí daňovú kontrolu či vyrubí dodatočnú daň ako výsledok daňovej kontroly,“vysvetľuje expertka zo spoločnosti PWC.

Pokuta sa vyrubí najmenej vo výške jedného percenta z vyrubenej sumy, najviac však do výšky 100 percent. Pokuta za niektoré delikty je tiež stanovená paušálne, napríklad za nepodanie priznania. V niektorých prípadoch, keď daňovník úmyselne a účelovo zníži daňovú povinnosť v súvislosti s nesprávnym stanovením cien v kontrolovaných transakciách, môže správca dane vyrubiť pokutu dvojnásone vyššiu.