Vedeckým firmám chýbajú financie
Možno nerozumieme vete, že štáty nedávajú viac peňazí do vedy, lebo sú bohaté, ale sú bohaté, lebo do nej dávajú viac peňazí, tvrdí biochemik Pavol Čekan.
Nedávno ste v súťaži Deloitte Technology Fast 50 Central Europe získali tretie miesto spomedzi najexpandovanejších stredoeurópskych technologických spoločností. Vďaka čomu?
Slovenská firma sa umiestnila v prvej trojke po viac ako dvadsiatich troch rokoch. Vďačíme za to predaju PCR testov. Išlo však o jednorazovú záležitosť a od minulého roka sme späť pri vývoji a validácii nášho testu pre pacientky s rakovinou prsníka.
Tempo rastu o viac ako šesťtisíc percent spoločnosti Multiplexdx priniesli hlavne PCR testy, celkovo ste dosiahli obrat 9,5 milióna eur. Podľa akej schémy vo firme prerozdeľujete financie?
Riadime sa rozpočtom, ktorý máme naplánovaný na celý jeden rok, a zakaždým vidíme, ako sa vyvíja. Vlani sme na začiatku roka vedeli, že máme zisk štyri milióny eur. Mali sme naplánované najmä predaje testov na covid-19. V polovici roka predaj testov klesol, tak sme sa prirodzene rozhodli, že peniaze zostanú vo firme. Presunuli sme ich na onkologické testy a dobre sme urobili. Základným pravidlom je prežitie firmy s dostatkom prostriedkov na vedu a výskum a udržanie si špičkového tímu vedcov.
S deviatimi miliónmi eur by ste mali byť bohatý človek.
Nie som. Naša ďalšia uzávierka ukáže, že sme v strate a finančné prostriedky vrátane profitu sme použili v rámci firmy. Žiadne ďalšie peniaze sme si nevyplatili ani na dividendách. Na špici minulého roka sme zamestnávali takmer 40 ľudí a nakúpili sme kopu moderných prístrojov. Bývam stále v podnájme a jazdím na aute značky Peugeot. Finančne som na tom ako priemerný Slovák.
Vaša firma expanduje, ale ako na tom stojí Slovensko?
Patríme medzi najhoršie krajiny, čo sa týka finančnej podpory vedy a výskumu. Od nej sa odvíja úroveň, lebo na špičkovú vedu potrebujete veľa peňazí. Zároveň musíme čeliť odlevu kvalitných vedcov. Tí napriek tomu počas pandémie dokázali konkurencieschopnosť a predovšetkým pomáhať Slovensku v najhorších časoch. To všetko však pre nich nevyústilo v nejakú väčšiu podporu. Zaslúžili by si ju. Musíme si úplne otvorene položiť otázku, či vede a výskumu chceme v budúcnosti venovať pozornosť, či ju považujeme za pilier modernej spoločnosti.
Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že asi nie.
Možno nerozumieme vete, že štáty nedávajú viac peňazí do vedy, lebo sú bohaté, ale sú bohaté, lebo do nej dávajú viac peňazí.
Toto je jedným z kľúčových krokov bohatej spoločnosti. Slovensko ide podľa hesla za málo peňazí málo muziky.
Napriek tomu, čo hovoríte, spoločnosť Siemens presúva do Košíc výrobu medicínskych ultrazvukov pre Európu, Blízky východ i Afriku. Jedna lastovička leto nerobí?
Minimálne ide o dobrý signál v tom, že príchod Siemensu znamená, že tu má dostatok kvalitných ľudí. To je však veľmi málo. Na Slovensku máme veľa vlastných vedeckých inštitúcií, ktoré potrebujú pomoc a stimul. Osobne by som bol oveľa šťastnejší, ak by práve z nich vznikali nové slovenské inovácie, produkty a firmy.
Podarilo sa vám, a spoločne so skupinou ďalších vedcov, získať európsky grant na diagnostikovanie Alzheimerovej choroby. Ani to ešte nie je tá pravá lastovička?
Je dôkazom toho, že napriek nízkej úrovni našej vedy je tu stále niekoľko excelentných tímov. Väčšinou sa to ukazuje na získaní nejakého prestížneho zahraničného grantu, respektíve sa im podarí niečo publikovať v renomovanom zahraničnom časopise. Prípadne vytvoriť špičkový produkt ako trebárs biodegradovateľné plasty alebo naše PCR testy. Pozitívne ostrovčeky deviácie sa na Slovensku dajú nájsť, ibaže je ich málo. Vedeckým tímom a inovatívnym firmám chýbajú finančné injekcie a potom končia alebo odchádzajú do zahraničia.
Vaša je členom jedného z najprestížnejších rakovinových klastrov v nórskom Osle. V Osle stavajú novú budovu a vy ste tam pred tromi rokmi dostali ponuku na presťahovanie. Stále uvažujete nad balením kufrov?
Akurát budúci týždeň cestujeme do Osla. Uvidíme, v akom stave je projekt. Zatiaľ sme ho neodmietli. Za ten čas sme sa však dosť zmenili a dostali na úplne inú úroveň. Pred tromi-štyrmi rokmi by sme oveľa viac profitovali v sídlach ako Oslo, dnes sme už úplne niekde inde.
Kde?
Pred tromi-štyrmi rokmi sme len začínali retrospektívnu klinickú validáciu diagnostického testu na rakovinu prsníka. Dnes sme vo finále a vieme túto chorobu lepšie diagnostikovať. Potrebujeme prejsť na nové investičné kolo a vyzbierať 25 miliónov eur. Väčšinu peňazí použijeme na preplatenie liečby niekoľkých stovák pacientok. A to môžeme spraviť aj v Bratislave či v Košiciach alebo Brne.
Keď už sme odbočili k onkológii – neutlmil sa počas pandémie výskum rakoviny prsníka, keďže ste vtedy vyvíjali testy na covid-19?
Na konci roku 2019 sme získali takmer trojmiliónový grant práve na validáciu prsníka, no na rok sme ho museli prerušiť. Projekt sme mali ukončiť koncom minulého roka, udeje sa tak koncom februára tohto roka. Našťastie sme mohli rýchlo použiť peniaze z predaja PCR testov na nákup drahých prístrojov pre diagnostické metódy a pacientske tkanivá zo zahraničných biobánk. Najmä preto sme skrátili ročný sklz len na pár mesiacov.
Na grant ohľadne Alzheimerovej choroby ste dostali päť miliónov eur. Čo sa dá podniknúť s takouto sumou?
Je rozdelený medzi deväť partnerov a dotácia je vôbec najprestížnejšou, akú môže konzorcium takéhoto typu získať z rámcového programu EÚ Horizon Europe. Budeme spolupracovať so SAV, s Masarykovou univerzitou v Brne pri skorom diagnostikovaní, potom sú tam ďalší partneri zameriavajúci sa na liečbu, ďalší na propagáciu prevencie choroby či vytvorenie nového národného plánu v boji proti tejto zákernej chorobe. Z tých peňazí sa dá urobiť veľa vecí.
Existuje niečo, čo by ste z obdobia pandémie nezopakovali?
Určite by som v istom nešťastnom videu nepoužil zbytočný sarkazmus a iróniu smerom k ľuďom, ktorí sa obávali očkovania proti covidu-19. Vznikla veľká kauza, ktorá ma stála neskutočne veľa energie a vysvetľovania. Priznávam, že pandémia ma zastihla ako človeka nepripraveného pre verejný priestor. Video bolo pre mňa obrovským poučením. To bol jediný moment, keď mi bolo skutočne ťažko.
V poslednom období ste vo verejnom priestore viditeľnejší. Čo to spôsobuje?
Vždy som sa zaujímal o spoločnosť. Akurát v súčasnosti mám oveľa väčší dosah, pozná ma oveľa viac ľudí. Záleží mi na tom, aby som so svojou rodinou žil v lepšej krajine. Mnohokrát sa vo verejnom priestore ocitám aj preto, lebo sa ma novinári pýtajú, nie že po ňom tak veľmi túžim. Keď som sa vyjadroval napríklad k vražde dvoch mladých chlapcov pred Teplárňou, išlo mi o zmiernenie nenávisti voči tejto menšine. A to hovorím ako kresťan. Chcel som len priniesť most medzi dvoma tábormi. Nemám rád, keď naša krajina vo svete vyzerá zle, keď je tak veľmi polarizovaná. Máme tu kadejaké zbytočné morálne a etické vojny. Rozdeľujeme sa na konzervatívcov a liberálov a v konečnom dôsledku rozhoduje, či ste dobrý alebo zlý človek.
Šírenie klamstiev, dezinformácií, konšpirácií, nenávisti, to ma irituje najviac. Vo všetkých mojich vyhláseniach sa tieto témy nejako prekrývajú. Mňa neskutočne trápi, že na sociálnych sieťach vám môže hocikto vulgárne vynadať bez akýchkoľvek faktov. Sám som si toho užil až-až. Bežne sa mi ľudia vyhrážajú smrťou alebo väzením. Milan Uhrík a Miroslav Heredoš z Republiky o mne šírili nezmysly, že naša firma neplatí dane na Slovensku a peniaze si ulievame do USA. Keď som s nimi vyhral krajské súdy, neospravedlnil sa ani jeden z nich. S ponímaním slobody bez zodpovednosti demokracia neprežije.
Nastúpila doba post factum?
Aj, aj. Veď tu máme ľudí, ktorí úplne pohŕdajú demokratickými hodnotami ako tolerancia, zodpovednosť či slušný dialóg. Prieskumy ukazujú, že si prajú autoritatívny režim. Dennodenne sú zneužívaní nenávisťou, konšpiráciami a agresivitou. Je ľahké získavať voličov na klamstve.
(Smiech) Nie. Jediným liekom aj prevenciou je vzdelávanie. A učiť ľudí kriticky myslieť. Už roky odpisujem na Facebooku množstvu diskutérov a budem tak konať naďalej. Chcem im ukázať, že sa dá slušne debatovať a prinášať fakty. Je to bolestivá misia, pri ktorej musím strpieť neskutočné množstvo hejtu a vulgarizmov. Ale nedokážem sedieť so založenými rukami a sledovať, ako sa spoločnosť ženie do bahna a demokracia do zániku.
Ste držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo, vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra, čestného doktorátu, zlatej medaily Slovenskej chemickej spoločnosti a ďalších uznaní. Sú pre vás satisfakciou?
Veľkou. Prejavom toho, že moja práca je uznávaná a rešpektovaná. Podľa diskusií na Facebooku sa nemôže a ani nesmie hodnotiť úroveň slovenského národa. Pre mňa tie ceny sú aj obrovským záväzkom, že sú tu ľudia, kvôli ktorým sa oplatí tu zostať a neodísť do zahraničia.
Svojho času ste zverejnili analýzu pomerov, následne sa vyrojili úvahy o vašej ambícii na post hlavy štátu. Hoci ste to dementovali, kandidatúra na prezidenta sa vracia ako bumerang.
Možno to niekomu nahráva do karát, možno sa niekto potrebuje zakryť mojím menom, neviem. Po rozhovore vám ukážem naše laboratóriá, a keď uvidíte, aké mám plány, ako blízko sme k tomu, aby sme jednu špičkovú diagnostickú metódu dostali k pacientkam s rakovinou prsníka, určite to pochopíte. Nečakal som na ňu rok, ale desaťročia, v tom teste je celá moja vedecká kariéra. Toto by som dnes len tak zahodil a šiel kandidovať za prezidenta? To si hádam normálny človek ani nemôže myslieť.
Nevstúpili by ste do politiky?
Priznávam, že mávam veľa ponúk. Vždy som ich odmietal a racionálne sa vyhováral na firmu a vedeckú prácu. Ja sa do tej politiky v súčasnosti ani nehodím (smiech). Aký je priemerný vek prežitia politickej strany? Žijeme v časoch, keď je vstup odborníka do politiky činom rovnajúcim sa takmer kariérnej samovražde. Politika na Slovensku sa dostala do tohto bodu a ľudia rozhodujúci o našej krajine by sa nad týmto mali zamyslieť. Možno to je dôvod, že elity nevstupujú do politiky. Stretnete sa v nej s ľuďmi, ktorí majú rôzne „zámery“.
Aký je rozdiel medzi vedcom Čekanom v roku 2019 a 2023?
Hovorí sa o variante kraken, ale neobávam sa lockdownov ako
v minulosti.
Obrovský. Čekan 2019 nebol verejná osoba. V tom väzí ten základný rozdiel. Vtedy ešte mal nejaké ideály. Čekan 2023 je skúsenejší, no smutnejší. Vidí, kam môže dospieť nenávisť, agresia a chuť vládnuť svetu. Pred tromi rokmi som sa viac usmieval.
Debatujeme spolu v januári, takmer identicky v období pred tromi rokmi koronavírus zúril len v ďalekej Číne. Momentálne sa tam zase vzmáha. Neopakuje sa podceňovanie rizika?
Čína sa dlho držala politiky nulového covidu a zatvárala často celé mestá a regióny. Prvou vecou je, že čím viac sa tie varianty stávajú infekčnejšími, infekcii sa neubránite a krajina sa musí v určitom momente otvoriť. Druhou vecou je, že veľa ľudí s ľahkým priebehom ochorenia nie je až takým závažným problémom. Treťou, že Čína použila menej účinné vakcíny ako tie, ktorým dala prednosť Európa.
Nemôže sa zopakovať scenár, ktorý máme ešte v živej pamäti?
Dosť sa síce hovorí o variante s názvom kraken prichádzajúcom zo Spojených štátov, ale ja sa skutočne neobávam takých lockdownov a reštrikcií ako v minulosti. Keď presne pred rokom k nám dorazil variant omikron, prešli sme minimálne ďalšími tromi vlnami bez akýchkoľvek obmedzení. Úmrtí a ani hospitalizácií už nie je tak veľa. Covid sa dostal na úroveň silnejšej chrípkovej epidémie. Rizikoví ľudia majú stále možnosť očkovania a taktiež disponujeme liekmi-antivirotikami, ktoré sme ešte pred rokom-dvomi nemali a ktoré chránia pacientov pred ťažkým priebehom infekcie.