Juhoamerická mena je ekonomický nezmysel
Real a peso sú vo svetovom menovom systéme marginálne meny.
Brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva a argentínsky líder Alberto Fernandez oznámili plány na väčšiu hospodársku integráciu vrátane vytvorenia spoločnej meny. „Rozhodli sme sa pokročiť v diskusiách o spoločnej juhoamerickej mene, ktorá sa môže používať na financovanie obchodnej výmeny, čím sa znížia náklady na operácie a naša vonkajšia zraniteľnosť,“napísali v spoločnom texte. Snaha o vytvorenie juhoamerickej meny s pracovným názvom sur – v preklade juh – je súčasťou širšej stratégie odbúrania dolárovej závislosti. Juhoamerické krajiny v týchto aktivitách nie sú vôbec samy. Rusko a Čína sa z ideologických dôvodov taktiež snažia o posilnenie postavenia vlastnej meny vo svetovom hospodárskom systéme. Ruská centrálna banka už v roku 2006 oznámila svoje plány zvýšiť podiel zlata vo svojich devízových rezervách tak, aby mohol Putinov režim tvrdiť, že rubeľ je jedinou menou na svete, ktorá je krytá zlatom.
Cieľom je zvýšiť podiel zlata v rezervách na 25 – 26 percent. Podľa údajov banky z februára 2022 dosiahli zlaté rezervy len 20,9-percentný podiel. Rusi v roku 2022 znížili držbu amerických štátnych dlhopisov z viac ako 150 miliárd dolárov len na dve miliardy a zároveň zvýšili svoje zlaté rezervy o viac ako 1 350 ton v hodnote takmer 80 miliárd dolárov. Čína sa snaží o posilnenie vplyvu vlastnej meny tým, že presadzuje zúčtovanie obchodov s energiami v čínskych jüanoch. Čínsky prezident Si Ťin-pching na samite lídrov arabských krajín potvrdil, že Čína bude aj naďalej dovážať veľké množstvá ropy a zemného plynu zo štátov Perzského zálivu, a ako alternatívu ponúkol platformu šanghajskej komoditnej burzy na zúčtovanie obchodov v čínskej mene. Postavenie brazílskeho realu a argentínskeho peso vo svetovom menovom systéme je marginálne. Podľa prieskumu Banky pre medzinárodné zúčtovanie má brazílsky real 0,44-percentný podiel na globálnom devízovom trhu a argentínske peso dokonca len päť stotín percenta.
Okrem problémov s ekonomickou konvergenciou krajín zlúčenie týchto mien nebude predstavovať žiadnu veľkú silu. Aj keby sa súčasťou juhoamerickej menovej únie stali všetky krajiny kontinentu, ich sumárny podiel na devízových obchodoch sveta by nepresiahol dve percentá. Spoločná mena dvoch a viacerých krajín je obrovskou výzvou kredibility. Na to, aby mohli krajiny eurozóny prijať spoločnú európsku menu euro, museli splniť prísne konvergenčné kritériá. Tie mali zabezpečiť minimálne odchýlky inflácie, rozpočtového deficitu a volatility meny vo fáze pred vstupom do únie, ale určili aj strop dlhu. No priemerná inflácia Brazílie a Argentíny bola minulý rok 9,3, respektíve 68 percent. Od roku 1981 stúpli ceny v Brazílii o 294 percent a v Argentíne 205,7 percenta. Obe juhoamerické krajiny sú rozpočtovými hriešnikmi s priemerným deficitom za poslednú dekádu prekračujúcim štyri percentá HDP. Hospodárenie s vysokými schodkami verejných financií predstavuje záťaž na zvyšovanie verejného dlhu, ktorý je v Brazílii na úrovni 79 percent HDP a v Argentíne predstavuje rovné tri štvrtiny výkonu hospodárstva. Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda hovoril: „Kde je vôľa, tam je cesta.“
Na ceste k spoločnej mene v Južnej Amerike stojí až príliš veľa prekážok na to, aby sa stala dôveryhodnou nielen pre zahraničných investorov, ale aj pre domáce obyvateľstvo. Konštrukcia juhoamerického suru je vzdušný zámok politikov, lebo ekonomicky ho čaká osud domčeka postaveného bez základov na brehoch rozvodnenej Amazonky.
Cesta k spoločnej
mene v Južnej Amerike je tŕnistá pre zahraničných
investorov aj pre domáce obyvateľstvo.