Iné krúžkovné
Igor Matovič v snahe zachrániť svoju šou hovorí, koho by umiernení liberáli nemali voliť, a určuje, na akých barikádach má stáť KDH. Bytostne potrebuje určovať témy, v ktorých by vynikol – teda nenávisť. Aj preto je dôležité, že tradičné hnutie nepristalo na túto hru a kontruje dôležitejším obsahom. Napríklad považuje podmieňovanie predčasných volieb zachovaním súčasného volebného zákona za neakceptovateľné. „Vyhovuje neštandardným stranám a stranám jedného muža,“píšu v správe a rozumne žiadajú napríklad osem obvodov. Naozaj ich nemusí byť až 150.
Názory, že súčasný model je reprezentatívnejší, naráža na preferenčné hlasy. Ako vyplýva z analýzy HN, ak nerátame náhradníkov, až 53 poslancov získalo menej ako päťtisíc preferenčných krúžkov. No k urnám prišlo v roku 2020 až 2,9 milióna voličov. Ak hranicu posunieme vyššie, 86 poslancov nemá podporu ani 10-tisíc krúžkov. Viac ako 100-tisíc hlasov získalo len 13 kandidátov. S výnimkou OĽANO a Smeru to boli výlučne predsedovia. Je zrejmé, že do parlamentu vozí líder a aby tuctový poslanec získal mandát, musí sa klaňať predsedovi, nie voličom. Aj preto dostáva namiesto osobností väčší priestor servilný planktón. Ten nemá odvahu ani dôvod vymeniť predsedu.
Ak by u nás fungoval systém, kde by politici čerpali silu a skladali zodpovednosť voličom v regiónoch, Matovič ani Fico by už v politike zrejme neboli. Príkladom môže byť Spojené kráľovstvo, kde konzervatívci majú za päť rokov už štvrtého premiéra. Lebo predchádzajúci neboli pre krajinu užitoční.
komentátor hn
luboslav.kacalka@mafraslovakia.sk