Rodinné firmy dostali pravidlá
Na to, aby sa tieto podniky dostali naplno do legislatívy, musí parlament zmeniť ešte desiatku zákonov. V Trnave napriek obmedzeniam zo strany štátu funguje niekoľko generácií jednej rodiny už roky.
Bratislava – Keďže nadšenie z prorodinných tendencií pretrváva, do parlamentných lavíc sa dostala novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorá v sebe obsiahla tiež rodinné firmy. Tie nemali zakotvený žiadny právny rámec.
Schválenie novely vo víre udalostí prešlo bez veľkých ovácií. Registrovaný rodinný podnik bude povinný najmenej 12 percent zo zisku po zdanení použiť na posilnenie svojich „vnútorných a vonkajších vzťahov“. Legislatíva má rodinným firmám výrazne napomôcť. Na rozdiel od bežných podnikov budú môcť klásť dôraz aj na kultiváciu rodinných väzieb vo vnútornom prostredí podniku, na posilňovanie rodinných hodnôt a kvality rodinného života nevynímajúc rozvoj rodinnej hmotnej kultúry a tradície.
Bolo to o odvahe
V sídle firmy Tvorsad Trnava nás víta jej zakladateľka Alena Pivolusková s pedantne vypracovanými poznámkami k novele zákona a so slovami: „Nečítala som ho celý, no zatiaľ som v ňom nenašla nijaké pozitíva.
Len komplikuje život nejakou registráciou a povinnosťou prerozdeľovať určitú časť zo zisku. Ja si môžem s tými peniazmi robiť, čo chcem, a nie čo prikáže štát.“O rodinnom podniku ani netušila, keď na gymnáziu začala chodiť so svojím budúcim manželom Ľuborom, ani keď ich ďalšie kroky spoločne smerovali na záhradnícky odbor vysokej školy v Lednici na Morave. Keď sa Československom prehnala Nežná revolúcia a v roku 1990 vyšiel zákon o súkromnom podnikaní, budúca podnikateľka už prvého mája držala v rukách povolenie z národného výboru. „Bolo to o odvahe. V živote som nerobila v žiadnom biznise, ale prečo by som to nemohla dokázať a urobiť sama pre seba?“kládla si otázku, dnes už dávno zodpovedanú. V tom čase manželia už boli rodičmi dvoch detí. Prvým „majetkom“ich firmy sa stala jedna unimobunka a plechový sklad. Vrhli sa na údržbu zelene, neskôr na výsadby a iné sadovnícke úpravy. Svoje deti brávali na ľahšie práce, napríklad na sadenie cibuliek tulipánov. Chlapci už od útleho veku žili s firmou. Mladší syn Michal vedel povedať, čím bude, keď bude veľký: „Ja len záhradník, čo iné by som mohol.“Nie div, že kráčal v šľapajach rodičov na tej istej vysokej škole. Starší Matej vyštudoval právo.
Jedným z kritérií je aj záväzok, že ciele podnikania
nebudú iba ekonomické, ale
budú sledovať rodinný záujem.
Ministerstvo práce o rodinných podnikoch
Budúce generácie
Firma rokmi expandovala. Sídli vo vlastnej budove, ktorej súčasťou je predajňa. Pri nej sa rozkladá hala so strojovým parkom, záhradné centrum i kaviareň s pivárňou. Pivolusková ešte vlani stála na čele Tvorsadu, v tomto roku líderstvo prevzal syn Michal. „Pravdaže sa rodinný podnik premieta do vzťahov,“súhlasne prikyvuje exšéfka. „Syn sa na mňa aj nahneval za to, že sme sa odstrihli a nechali ho tak.“Tvrdí však, že väčšie konflikty nevznikajú. Potvrdením môže byť skutočnosť, že vo firme s dvomi desiatkami zamestnancov pracujú okrem synov aj ich manželky.
Minister Krajniak avizoval, že rodinné podniky si budú môcť dať vyštudovať nástupcu, využívať podporu rezortu a ohlásil aj vytvorenie balíka na podporu malých a stredných podnikov. Dotáciu by Pivolusková privítala. „V živote sme nijakú nedostali, na všetko sme si s manželom museli zarobiť sami. Ak by pre rodinný podnik bola prínosom, usilovali by sme sa o ňu.“Zvýhodňovanie firiem tohto typu pokladá za správne: „Rodine viac záleží na tom, aby podnik dlhodobo prosperoval. Je v jej záujme, aby sa udržal a správal sa zodpovedne. Preto by aj štátu malo na ňom záležať.“Vraj keď nie sú spolumajitelia v príbuzenskom vzťahu, podstatne ľahšie sa s firmou rozlúčia a nemusia si zaťažovať hlavu budúcimi generáciami. Nič sa však v zákone nedočítala o nástupníctve vo firme a už je najvyšší čas ho riešiť. „Ale s kým? Nič nové mi nepovie ani daniar, ani právnik.“Podnikateľka uvažuje, že zruší živnosť, lebo z dôchodku prakticky zaplatí len odvody. Manžel má podstatne vyšší dôchodok, no keby sa mu nebodaj niečo stalo...? „Máme predať firmu, no tá zostáva deťom, z čoho budú ony žiť?“Ostatne, treba myslieť aj na vnukov. Pivoluskovci ich majú štyroch.
Redakciu HN na ministerstve práce informovali, že záujemcovia sa budú môcť evidovať od júla tohto roka. Podľa zákona sa ním môže stať fyzická osoba – podnikateľ, obchodná spoločnosť alebo družstvo. „Jedným z kritérií je aj záväzok, že ciele podnikania nebudú iba ekonomické, ale budú sledovať rodinný záujem,“uviedlo tlačové oddelenie rezortu. Rozlišovacím znakom medzi evidovaným rodinným podnikom a registrovaným rodinným podnikom je tiež záväzok registrovaného rodinného podniku, že ciele podnikania budú okrem zisku sledovať aj rodinný záujem,“konštatovalo ministerstvo. Zdôraznilo,
že tieto firmy nebude zvýhodňovať spôsobom, ktorý by hraničil s nekalou konkurenciou či nedovolenou súťažou.
Šesťročný šofér
Keď sme sa spýtali riaditeľa spoločnosti Tyrchem Mareka Forróa, či môže po registrácii vzrásť počet detí v rodine, len sa schuti zasmial. Inak mal hlavu v smútku nad faktúrami za elektrinu. Firmu sídliacu v obci Biely Kostol sme totiž navštívili v čase, keď sa Slovenskom hnala vlna premrštených zálohových platieb a Forró zvažoval, že po skoku z 82 eur za megawatthodinu na 620 eur zabalí vo februári celý biznis. Tyrchem by tak neprežil éru, ktorú krátko po zmene spoločenského režimu začal jeho otec Jiří. Ten najprv založil spolu s ďalšími tromi spoločníkmi firmu, a keď sa vraj stala úspešnou, rozpadla sa. V roku 2002 sa Jiří pustil do podnikania spoločne s manželkou Máriou, ktorá je konateľkou dodnes. Predmet činnosti si ponechali. Tyrchem sa zaoberá výrobou chemických prípravkov pre sklársky, gumárenský či automobilový priemysel. Svojich odberateľov má nielen na tuzemskom trhu, ale aj v zahraničí. „Nie sme ako veľké fabriky, ktoré valia jeden produkt. Sme malá firma so širokým sortimentom,“vysvetľuje Marek Forró.
Na jej štarte stál okrem manželov strýko Ivan a postupne sa rozširovala na terajšiu zostavu 10 ľudí. Marek šoféroval vysokozdvižný vozík už ako šesťročný a otec ovládal pedále. Keď chlapec dostal občiansky preukaz, nastúpil do firmy oficiálne.
Dobré časy krízy
Pre Mareka Forróa je hraničná čiara medzi bežným a rodinným podnikom výrazná. „Nie je tu jasný šéf a každý hovorí do všetkého. A keď niekto niečo pohnojí, nemôžete to riešiť vo výrobe.“Ibaže potom vzniká anarchia a niekto predsa len firmu riadiť musí. „S rodičmi som v počiatkoch zvádzal tvrdé boje.“Po prepuknutí finančnej krízy v roku 2008 nebolo do čoho pichnúť a strýko presedel celé dni v šatni. Jednoznačne dvíha ruku za podporu malých a stredných firiem. „Tie veľké dostávajú veľké úľavy a štát do nich nalieva milióny. Neskôr sa vyhrážajú odchodom. Tie sa len tak nezbalia. Keď sa im darí, zamestnávajú viac a viac pracovníkov.“K využitiu 12 percent zo zisku späť do firmy podnikateľ poznamenáva: „Keby som nemusel platiť ďalšie odvody, bolo by to zaujímavé. Zamestnancov môžem poslať na dovolenku, poviem im, dajte mi faktúru a ja to preplatím. Ale keď mám platiť ďalšie poplatky, potom to nie je pomoc.“Na to, aby sa registrované podniky dostali naplno aj do legislatívy, treba ešte zmeniť ďalších 15 zákonov. Po tejto informácii sa šéf Tyrchemu opäť schuti zasmeje a mávne rukou. Rodinná firma ešte dlho benefity neprinesie.