Dve percentá na obranu? Málo, potrebujeme tri, znie z NATO
Bratislava – Mnoho členských štátov NATO napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine nedáva na obranu dohodnuté dve percentá hrubého domáceho produktu. Niektoré z tých, ktoré tak už robia, sa však pokúšajú sumu zvýšiť až na tri percentá. Európski a americkí diplomati uvádzajú, že štáty Aliancie sa začínajú zmierovať s myšlienkou, že dve percentá HDP na obranu budú základ, ktorý sa bude musieť zvyšovať.
Poučení z histórie
Poľsko a pobaltské štáty vplyvom spoločných hraníc s Ruskom a zlej historickej skúsenosti s jeho imperialistickou rozpínavosťou teraz patria medzi najzúrivejších odporcov Moskvy. Nie je preto žiadnym prekvapením, že práve tieto štáty teraz najhlasnejšie volajú po posilnení spoločnej obrany a hodlajú venovať na obranu oveľa väčšiu percentuálnu časť HDP. „Dlhodobé obranné výdavky musia byť pevne stanovené na tri percentá HDP, aby sme posilnili a udržali svoje obranné schopnosti,“vyhlásil estónsky minister obrany Hanno Pevkur.
Zdôraznil, že na východnom krídle NATO sumy venované na obranu výrazne rastú, cieľom sa tu stávajú práve tri percentá HDP. „Estónsko sa musí stať permanentným členom toho ‚dôstojného’ trojpercentného klubu,“dodal. „Tri percentá sú to, čo lotyšská vláda odsúhlasila ako cieľ na rok 2027,“uviedol lotyšský minister zahraničia Edgars Rinkēvičs. Lotyšsko plánuje, že v roku 2025 dosiahnu jeho výdavky na obranu 2,5 percenta HDP.
Rinkēvičs naznačil, že by bol za to, aby túto hranicu dosiahli aj ďalšie členské štáty NATO (namiesto doterajších dvoch percent). „Prihováral by som sa minimálne za 2,5 percenta – s ohľadom na súčasné geopolitické výzvy. Ale predtým by všetci v NATO mali dosiahnuť dohodnutý cieľ,“cituje ho denník Politico.
Na to, aby členské krajiny NATO splnili svoje záväzky, vyzýva aj generál Rajmund Andrzejczak, náčelník generálneho štábu poľských ozbrojených síl. „Ak naozaj chceme žiť v čase mieru, musíme investovať oveľa viac. Ak stratíme Ukrajinu, stratíme všetko.“Poľsko už schválilo zákon, podľa ktorého venuje od roku 2023 na obranu práve spomínané tri percentá HDP. Predseda vládnej strany Právo a spravodlivosť Jarosław Kaczyński uviedol, že za konečný cieľ považuje päť percent HDP. Politico cituje nemenovaného európskeho diplomata, podľa ktorého je niekoľko krajín Aliancie „pripravených pripojiť sa k záväzku viac ako dvoch percent“.
Kto dáva dve percentá?
Členské štáty sa k tomu, že budú na rok 2024 vydávať dve percentá HDP na obranu, zaviazali v roku 2014. V tom čase tak robili len tri štáty: USA, Spojené kráľovstvo a Grécko. K júnu 2022 podľa štatistík NATO sľub dodržiavalo deväť štátov. Najviac – viac než tri percentá – dávalo Grécko (3,76 percenta), nasledovali USA (3,74 percenta). K 2,5 sa blížilo Poľsko (2,42 percenta).
V skupine štátov, ktoré venujú na obranu predpísanú časť, boli ďalej Slovensko, Litva, Estónsko, Veľká Británia, Lotyšsko, Chorvátsko. Zvyšok sa k dvojpercentnej hranici nedostal, hoci niektoré krajiny (napríklad Rumunsko či Francúzsko) sú jej veľmi blízko. Dve percentá HDP na obranu vynaložilo Slovensko zo štátneho rozpočtu vôbec po prvýkrát. Vyhradený objem financií na rok 2023 dosahuje 2,01 percenta HDP, čiže 2,45 miliardy eur. Okrem rozpočtu ministerstva obrany suma zahŕňa aj výdavky na medzirezortné programy a ostatné obranné výdavky.
Slovenská armáda bola dlhodobo podfinancovaná a zápasila so zastaranou technikou. Už pred ruskou inváziou na Ukrajine sa však začalo s modernizáciou vzdušných síl, ako aj pozemnej vojenskej techniky. Krajina v posledných rokoch napríklad objednala nové stíhačky, radary a tento rok vybrala partnerov na dodávky kolesových a pásových obrnených vozidiel. Súčasne počíta s postupným zvýšením počtu profesionálnych vojakov.
S hodnotou 1,33 percenta je medzi krajinami, ktoré záväzok neplnia, napríklad aj susedné Česko. Vláda českého premiéra Petra Fialu sa métu dvoch percent HDP v januári tohto roku rozhodla zakotviť do zákona.