Vysoké faktúry tlačia školy do problémov
Ministerstvo predstavilo pomoc pre riaditeľov, nie je však určená všetkým. Na severe pre drahé energie zatvorili škôlku.
Bratislava – Ešte vlani stál plyn 20 eur za megawatthodinu, teraz to bolo o takmer dvesto eur viac. Mesto Dolný Kubín pre vysoké ceny energií dočasne zatvorilo jednotriednu Materskú školu Záskalická. Jedenásť detí a niekoľko zamestnancov presunulo do iných miestnych inštitúcií. Samospráva tým ušetrí približne 25-tisíc eur, ktoré plánuje použiť na skvalitnenie predprimárneho vzdelávania. Škôlky sú spolu s umeleckými školami, centrami voľného času a jedálňami financované z podielových daní miest a obcí. Tie stále čakajú na schému pomoci s drahými energiami, ktorú by malo predstaviť ministerstvo hospodárstva.
Normatív nezvyšovali roky
Rezort školstva však už koncom minulého týždňa priblížil, ako bude vysoké ceny kompenzovať základným, stredným a špeciálnym školám v prenesenom výkone. V týchto dňoch má zbierať údaje o nedoplatkoch za minulý rok a následne má poslať financie riaditeľom. Ďalší mesiac má zisťovať údaje za január a podľa nich doručiť pomoc zo zdrojov ministerstiev financií a hospodárstva. Ján Horecký okrem toho ohlásil, že tento rok na prevádzku škôl pôjde 266 miliónov eur, čo je o 50 miliónov viac ako doteraz.
„Ako bývalý riaditeľ škôl si veľmi dobre uvedomujem, ako potrebné bolo urobiť takúto zmenu. Dnes je to však potrebné dvojnásobne. Je to motivované nielen tým, že za tie roky výrazne narástli náklady škôl a aj ich úlohy a funkcie, ktoré školy musia plniť, ale skokovo narástli aj ceny za energie. Rovnako budeme pokračovať v tom pláne, ktorý sme už ohlásili,“uviedol vtedy šéf rezortu. Normatív sa naposledy upravoval pred dvadsiatimi rokmi a podľa riaditeľa Základnej školy v Revúcej Emila Valka je nízky a nedostačujúci. „Nemôžeme robiť žiadny rozvoj, iba nevyhnutné platby,“konštatuje. Faktom je, že tieto prostriedky nie sú určené len na energie, ale na celkový chod vzdelávacej inštitúcie. „Sú určené na všetko, čo škola dostáva na faktúru, okrem miezd, napríklad na pracovné odevy, čistiace prostriedky, poštové a telefónne poplatky,“vymenovala prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková. Aj keď zvýšenie normatívu o 23 percent predstavuje na prvý pohľad dostatočnú sumu, na pokrytie účtov za energie zrejme stačiť nebude. Januárové zálohové faktúry sú totiž aj trojnásobne vyššie než tie vlaňajšie. Riaditelia mali dilemu, či ich majú zaplatiť a minúť prostriedky na bežnú prevádzku alebo ich neuhradiť a riskovať problémy.
Pomoc prichádza neskoro
Astronomické faktúry prišli školám skôr ako kompenzačná pomoc štátu. Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák si myslí, že aj zber informácií o výške úhrad prichádza neskoro. „Ak sa začína so zberom informácií v polovici januára, je viac ako isté, že žiadne kompenzácie pre školy neboli koncom roka nachystané ani nastavené,“hovorí s tým, že samosprávy na problém začali upozorňovať už predvlani. Ministerstvo radilo, aby faktúry neplatili a počkali na sľubovanú pomoc od štátu. Analytik spoločnosti JPX Ján Pišta upozorňuje, že aj zálohová faktúra je doklad, na základe ktorého je možné odpojiť odberateľa, a preto neodporúča školám, aby ho ignorovali. „Treba sa obrátiť na dodávateľa, ktorý zálohovú faktúru vystavil, alebo sa informovať u zriaďovateľa školy, ako postupovať,“vysvetľuje s tým, že je možné požiadať o reklamáciu či vrátenie prípadného preplatku. Riaditeľovi Základnej školy v Lomničke na východe Slovenska Miroslavovi Zelinovi chodia vysoké faktúry od jesene. Tento mesiac mu prišiel doplatok za december a januárové vyúčtovanie vo výške takmer 14-tisíc eur. „V minulosti to bývalo trikrát menej. Samozrejme, že nemáme dostatok financií, aby sme uhradili tieto faktúry,“doplnil. Pre nedostatok financií museli obmedziť všetky nákupy v rámci údržby a prevádzky. „Pokazila sa nám kopírka a iné spotrebiče, no povedal som pedagógom, že dva mesiace sa nič nekúpi, lebo nie je z čoho,“povedal. Napriek tomu ju za január zaplatil, lebo s nedodržaním termínu splatnosti mal v minulosti negatívnu skúsenosť. „Meškali sme s platbou dva alebo tri dni, lebo sme nemali peniaze, a elektrárne nám dali na to penále,“opísal.
Musia robiť zmeny
Vysoké ceny energií sa premietli napriek tomu, že školy vlani pristúpili k rozsiahlym úsporným opatreniam. Napríklad Základná škola vo Svite vymenila klasické žiarovky za úspornejšie, nainštalovali senzory, ktoré zapínajú elektrinu a regulujú kúrenie. Riaditeľka Monika Dudinská dúfa, že sa to odzrkadlí aj na faktúrach, ktoré prídu až vo februári. „Kúrime parou, cena by mala ísť 4,5-násobne vyššie. Elektrina by mala byť dvojnásobne vyššia,“vyčíslila. Kým niektoré mestá majú zazmluvnené sumy na dlhšie obdobie a zdražovanie ešte nepocítili, iné už čelia výraznému zdražovaniu. Napríklad vzdelávacím inštitúciám v Nových Zámkoch sa zvýšili účty za elektrinu aj štvornásobne a za kúrenie aj trojnásobne. „Školy z vlastného rozpočtu nepokryjú zvýšené ceny energií a budú musieť žiadať o zvýšenie rozpočtu,“odkázalo mesto s tým, že skrátilo čas kúrenia a znížilo teploty.
Čierny scenár ešte neprišiel
Aj napriek vyšším cenám v školách nenastal ten najhorší scenár. Podľa analytika Pištu je výhodou, že zima je relatívne teplá, čo znižuje spotrebu energií. „Na kompenzácie bude preto treba menej peňazí, ako vychádzalo z prepočtov pri priemernej spotrebe,“poznamenal. Školský analytik Peter Zmeko je presvedčený, že energetickú krízu v triedach by vyriešila nákladná, no navrátiteľná investícia do fotovoltiky. Podľa jeho slov by mal štát vybrať vhodné školské budovy a pomôcť im s prvotnou platbou. „Z dlhodobého hľadiska ušetria, pomôžeme tým k väčšej nezávislosti a zníženiu uhlíkovej stopy,“objasňuje s tým, že v ďalších rokoch by štát nemusel vyčleniť prostriedky na energie a mohol ich poslať priamo riaditeľom jednotlivých škôl.