Volebná záchrana

Čo spája primátorov, starostov a županov za Smer a OĽANO? Aj keď si to tí druhí nepriznajú, je to úprimná radosť z predčasných volieb. Dôvodom je pár viet v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Verejný dlh vo výške 62 percent HPD aktivoval najprísnejšie časti dlhovej brzdy. Striktné opatrenia sa týkajú aj samospráv. Tie musia schváliť rozpočet s výdavkami nepresahujúcimi predchádzajúce obdobie a nesmú plánovať deficit.

To je v čase vysokej inflácie komplikované. Najmä ak si uvedomíme, že nárast daňového bonusu platia práve samosprávy, keďže sa prejaví na ich príjmoch v podobe nižších podielových daní. Mestá, obce a kraje tak doplácajú na rozšafnosť centrálnej vlády. Paradoxným riešením je pád kabinetu. Ministerstvo financií i samosprávy síce musia dodržať zákon a pripraviť obmedzený rozpočet, ale spoliehajú sa na to, že vďaka novej vláde sa po voľbách začne 24-mesačná výnimka, keď najprísnejšie sankcie (opäť) nebudú platiť.

To hovorí tri veci. Slovensko je také (de)centralizované, že akokoľvek môže byť samospráva zodpovedná, je bytostne závislá od nezodpovednej centrálnej vlády. Ešte zaujímavejšie je, že ak by sa po dvoch rokoch formálne vymenila vláda a znovu získala dôveru, môže na celé obdobie obísť najprísnejšie pravidlá dlhovej brzdy aj bez ústavnej väčšiny. Tretí bod je skôr varovanie. Ak budú voľby koncom septembra, poverený víťaz bude mať len tri mesiace, aby zostavil vládu a získal dôveru. Ak to nestihne napríklad pre volebný pat či osobné spory lídrov, 1. januára nás čaká nútené vyrovnané hospodárenie. Čo myslíte? Bude dobre?