Americké firmy zarábajú viac
Vposlednom čase sa vo viacerých krajinách veľa hovorí o nadmerných ziskoch, najmä v súvislosti s energetikou alebo financiami. Ako si však v tomto ohľade stojí americký akciový trh ako celok? Z historického a ekonomického hľadiska mimoriadne. Samotný zisk je ťažké považovať za ukazovateľ úrovne ziskovosti. Musí sa s niečím porovnávať. Je celkom logické, že sa porovnáva s kapitálom, ktorý firma používa. A potom na náklady na tento kapitál. Ak napríklad firma zarobí akcionárom 10 miliónov a jej vlastný kapitál má hodnotu 100 miliónov, ROE je 10 percent. Ak sú náklady na vlastný kapitál tiež 10 percent, akcionári dostávajú od firmy to, čo chcú, a skutočná hodnota vlastného kapitálu je rovnaká ako účtovná hodnota. Návratnosť vlastného imania celého trhu dlhodobo rastie, no nožnice medzi financiami a ostatnými sektormi sa otvárajú. V 70. rokoch 20. storočia sa priemerná návratnosť kapitálu na akciovom trhu pohybovala medzi 10 a 15 percentami. Teraz je to zhruba 20 percent.
Zatiaľ čo v oblasti financií sa podiel stále blíži k 10 percentám, hoci zvyšok trhu sa pohybuje na úrovni 25 percent. Ak marže rastú, ROE určuje tri hlavné oblasti – pomer zisku a marže, kapitálovú náročnosť a finančnú páku. Čím viac generuje firma tržieb na jeden dolár, tým menej kapitálu na to potrebuje, a/alebo čím viac financuje tento kapitál dlhom, tým vyššia je návratnosť vlastného imania a naopak. Ak teda ROE stúpa, môže to byť spôsobené rastúcimi maržami, nižšou kapitálovou náročnosťou a/ alebo rastúcim dlhom. V poslednom prípade by to však z pohľadu firiem nebol obed zadarmo, pretože vyšší dlh znamená vyššie požadované výnosy. V každom prípade marže obchodovaných firiem dlhodobo rastú a ich vývoj je kľúčový. O návratnosti kapitálu sa hovorí, že by mala byť „tak akurát“. Predpokladajme, že priemerný výnos 10-ročných štátnych dlhopisov v druhej polovici 70. rokov bol približne osem percent. Ak predpokladáme štandardnú rizikovú prémiu na akciovom trhu vo výške 5,5 percenta, dostaneme požadovaný výnos približne 13 – 14 percent.
Dvojnásobne to platilo koncom 70. a začiatkom 80. rokov, keď výnosy dosiahli približne dvojnásobok. Bolo to teda obdobie, keď firmy nemohli pokryť náklady na kapitál. Druhým extrémom bolo obdobie po finančnej kríze. Pri bezrizikových výnosoch v priemere okolo dve až tri percentá bol požadovaný výnos približne osem percent. Návratnosť kapitálu celého trhu však bola takmer dvojnásobná. V tom čase teda spoločnosti zarábali oveľa viac, „než by mali“. To platí pre súčasný trh mimo finančného sektora.
Po finančnej kríze bol pri bezrizikových aktívach požadovaný výnos priemerne okolo dve až tri percentá.