Zlatá sliepka sa bráni dani. Hrozia jej miliónové straty
Pološtátna spoločnosť eustream hovorí, že nová daň je nelogická. Tvrdia, že na kríze nezarába a chce sa preto obrátiť na parlament.
Bratislava – Keď sa v posledných dňoch starého roka schvaľoval rozpočet, Richard Sulík a Eduard Heger držali v ruke tabuľku, čo všetko vláda zdaní. Okrem ruskej ropy či liehu sa v zozname nachádzala aj preprava plynu. Tú zabezpečuje pološtátna firma eustream, ktorá je označovaná aj ako „slovenská zlatá sliepka“.
Parlament následne taxu jednohlasne odklepol v skrátenom legislatívnom procese. Vďaka tomu má do rozpočtu prísť v tomto roku viac ako 171 miliónov eur. Ale prezidentka Zuzana Čaputová už na začiatku januára novelu vetovala so slovami, že môže ohroziť finančnú a majetkovú stabilitu firmy. Okrem hlavy štátu nesúhlasný postoj k výberu zaujal aj Sulíkov nástupca Karel Hirman.
Hrozba miliónovej straty
Pre vojnu za našimi východnými hranicami sa práve finančná stabilita spoločnosti zmenila. Preprava plynu z Ruska dramaticky klesá. Na ilustráciu, v roku 2019 prepravil eustream 69 miliárd kubíkov plynu, minulý rok to bolo už len 26 miliárd kubíkov. Prepravca sa tak podľa slov člena predstavenstva spoločnosti Miroslava Bodnára nachádza v ťažkej situácii. Spomenutý pokles množstva suroviny sa podľa jeho slov prirodzene premietne do menších ziskov.
Bodnár poukázal na profit za posledných päť mesiacov, ktorý je v objeme 17 miliónov eur. Za rovnaké obdobie v roku 2021 to bolo 131 miliónov eur. „Pokles je tak vo výške 87 percent,“dodal. Keby sa teda zaviedol odvod, „zlatá sliepka“môže za spomínané obdobie skončiť v strate 38 miliónov eur. Podľa Bodnárových slov tak ide o nelogický krok zo strany majoritného akcionára – štátu –, pretože aj oni sú krízou zasiahnutí. „Nijakým spôsobom na kríze nezarábame a mimoriadny zisk nemáme,“tvrdí.
Problém dane je podľa jeho slov ten, že nie je paušálna a vypočíta sa z kilometrov stavby. „Preto, aj keď nám klesne zisk, taxa nie je redukovaná,“približuje člen predstavenstva. Aj preto sa spoločnosť obracia na poslancov a politikov.
„Doobeda sme boli na ústavnoprávnom výbore a plánujeme urobiť kolečká, kde o našich argumentoch budeme diskutovať,“hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Rastislav Ňukovič. Poslancov chcú presvedčiť poklesom profitu za posledných päť mesiacov a postupným znižovaním prepravy plynu.
Oprávnená „zlatá sliepka“
Plynári tak veria, že zákonodarcovia návrh prehodnotia a nebude prijatý ani v kontexte prezidentkinho veta. „V prípade, ak prejde, zverejníme postup, ktorým sa budeme brániť,“tvrdí Bodnár. Predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský uviedol, že pred parlamentnou schôdzou by sa na výbore mali tejto téme venovať. Poslanec zatiaľ nevie, či sa im podarí prelomiť veto prezidentky.
Faktom však je, že spoločnosť nemá označenie „zlatá sliepka“bez dôvodu. Plynári totiž dlhoročne patria medzi najziskovejšie firmy na Slovensku. Napríklad v roku 2021 obsadili v našej krajine druhé miesto so ziskom 276,7 milióna eur, hneď po košickej U. S. Steel. Zároveň dlhoročne patria k najväčším platcom daní. Eustream štátu za rok 2021 zaplatil takmer 126 miliónov.
Čo hovorí daň pre plynárov
Vláda plánuje uvaliť taxu na potrubie na území Slovenska, čo teda znamená, že ide o daň z nehnuteľnosti. Výpočet sa navrhuje na šesťtisíc eur za kilometer. Ročne by to malo priniesť štátnej pokladnici 171 miliónov eur. Poslanci môžu Čaputovej veto prípadne prelamovať 30. januára.
Siahnuť eustreamu na „zlaté vajcia“chcelo počas roka OĽANO, ale aj SAS. Bývalý štátny tajomník na ministerstve hospodárstva Karol Galek výber opísal ako nástroj na to, aby takto získané prostriedky mohli použiť na ďalšie kompenzácie v energetike. Zároveň v septembri sulíkovci presadzovali, aby taxa bola daňovo neutrálna.
Kabinet má v hľadáčiku okrem plynárov aj rafinériu Slovnaft. Štát chce spracovateľom ropy zobrať 55 percent z nadpriemerných ziskov, ktoré podľa nich získali vďaka energetickej kríze. Skupina MOL však reagovala, že v takomto prípade sa obráti na súd. Vtedajší minister financií Igor Matovič vyhlásil, že sa neobáva prípadného sporu s rafinériou.
Argumentoval nariadením Rady a porovnateľnou sadzbou navrhovanou v ďalších krajinách Únie. Kremský napríklad povedal v parlamente, že 55 percent je zbytočný súcit so Slovnaftom. Pôvodný návrh bol k rafinérii prísnejší a hovoril o 70 percentách. Nakoniec by to tak mohlo aj skončiť, keďže poslanci OĽANO opätovne predložili prísnejší variant.
Na zisky chce parlament siahnuť aj výrobcom elektriny. 90 percent z nadvýnosu má putovať do štátnej kasy. Kabinet Eduarda Hegera avizoval, že garnitúra len reaguje na nariadenie z Bruselu. Limity chcú určiť nariadením v rozpätí od 50 do 250 eur podľa typu zdroja. Stropy by malo ministerstvo hospodárstva predstaviť v najbližších dňoch. Taxou budú zasiahnutí výrobcovia elektriny, ako napríklad Slovenské elektrárne alebo aj bratislavská firma OLO, ktorej megainvestícia je týmto krokom ohrozená.
Politici si chcú posvietiť aj na daň z liehu. Milan Vetrák z OĽANO novelu regulujúcu destiláty predložil ešte začiatkom novembra. Ňou navrhuje zvýšiť spotrebnú daň z liehu o 30 percent.