Rozpočet čaká zatiahnutie brzdy
Masívne zadlžovanie štátu v máji narazí na sankcie, pri najhoršom scenári môže ďalšia vláda zrušiť tisícky pracovných miest vo verejnej správe.
Bratislava – Obavy z nepredvídateľných následkov pandemickej krízy, ktorá začiatkom dekády zúrila v plnej sile po celom svete, dotlačili vládu k nevídanému zadlžovaniu krajiny. Verejný dlh za rok 2021 presiahol úroveň 62 percent hrubého domáceho produktu a bol tak najvyšší v histórii Slovenska. Boj proti nejmu drží štátnu sekeru okolo úrovne 60 percent HDP. Blíži sa chvíľa, keď sa zvyšovanie dlhu vláde vypomstí. Dôvodom je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý stanovuje limit pre výšku dlhu verejnej správy alebo takzvanú dlhovú brzdu. Ide o systém sankčných a korekčných mechanizmov na zamedzenie nárastu dlhu Slovenska na kritické úrovne. Obsahuje pásma, po ktorých prekročení musí vláda pristúpiť k určeným opatreniam.
Dlhová brzda zaúraduje
Nová vláda má z dosahov ústavnej brzdy výnimku na dva roky. Tá uplynie v máji. Napríklad dlh vo výške 50 až 52 percent HDP znamená, že ministerstvo financií musí viazať tri percentá výdavkov aktuálneho štátneho rozpočtu a vláda či samosprávy musia na budúci rok schváliť rozpočty bez medziročného nárastu výdavkov. Ďalšie sankčné pásmo sa spustí, keď sekera dosiahne 52 až 55 percent HDP, a znamená, že vláda na ďalšie obdobie nesmie predložiť parlamentu rozpočet s deficitom a samosprávy sú povinné schváliť tiež iba vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek už aktuálne avizoval, že rezort bude musieť pristúpiť k viazaniu troch percent výdavkov rozpočtu, čo predstavuje sumu presahujúcu trištvrte miliardy eur a zároveň pripraví na budúci rok vyrovnaný rozpočet. Tieto plány počkajú na financmajstra, ktorý vzíde z predčasných volieb. Ich termín nie je jasný, no bývalá koalícia hovorí zväčšia o konci septembra.
Veľké šetrenie
Prvá povinnosť v podobe viazania výdavkov by teoreticky nemusela byť až taký problém. Kabinet naplánoval na tento rok rozpočet s deficitom 6,4 percenta HDP, no rozpočtová rada upozornila, že je v ňom vankúš na úrovni 0,9 percenta výkonu ekonomiky. Jeho rozpustením by kabinet získal viac ako miliardu eur. Ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak hovorí, že za posledné roky sme si zvykli, že vláda vo veľkom rozhadzovala peniaze na podporné programy, platy štátnych zamestnancov či sociálne dávky. „Ušetriť 750 miliónov eur nie je z ekonomického pohľadu problém. Len je nutná politická ochota. Šetriť je možné vo všetkých rozpočtových kapitolách, keďže všetky v posledných rokoch neúmerne narástli,“zhodnotil Tomčiak. Analytik INESS Radovan Ďurana zas predpokladá, že pôjde najmä o položky, bez ktorých dokáže vláda existovať. Môžu to byť napríklad kapitálové výdavky, šetrenie prevádzkových nákladov a znižovať sa môžu aj niektoré dotácie či transfery. „Bohužiaľ, nemôžeme čakať systémové a prísnejšie opatrenia. Po prvé preto, že nová vláda dostane opäť dvojročné voľno z plnenia dlhovej brzdy, po druhé preto, že vláda bude sledovať výdavkové limity, ktoré umožňujú aj budúci rok zvýšiť štrukturálny deficit,“zhrnul Ďurana.
Hrozba šetrenia
Druhá podmienka v podobe vyrovnaného rozpočtu je podľa
Klimeka hraničiaca s realitou. Tajomník tvrdí, že ho pripravia. Je však otázne, či len číselne, alebo ukážu aj opatrenia. Tohtoročný 5,5-percentný deficit by znamenal rozdiel medzi príjmami a výdavkami v sume sedem miliárd eur. „Nová vláda, ktorá bude v úplne inom zložení oproti súčasnej, by dostala do ruky politickú bombu, ktorá by zaručene explodovala. Keby mala dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, tak kvôli obmedzeniu výdavkov by boli nespokojní nielen štátni zamestnanci, ale i bežná verejnosť,“upozornil Tomčiak. Dodal, že aj v prípade, že nový rozpočet bude obsahovať deficit, situácia ostane zlá. Ďurana z INESS predpokladá, že rozpočet sa pripravoví „dvojkoľajne“. Najskôr tak, ako by sa pokračovalo bez obmedzení dlhovej brzdy, v súlade s výdavkovými limitmi. Potom sa rozpočet zoškrtá a upraví, aby mohol byť predložený do parlamentu vyrovnaný, a následne nová vláda vytiahne zase pôvodne pripravený rozpočet. Škrtať by sa museli aj sociálne transfery a reorganizovať celé organizácie. Počty zamestnancov by sa neznižovali o stovky, ale o tisícky.