Pavel má silný mandát, musí ukázať, že nesklame
Končí sa obdobie oslabovania dôvery partnerov Západu.
Zvolenie Petra Pavla za nového českého prezidenta znamená veľký míľnik v budovaní občianskej spoločnosti u našich západných susedov. Pražskému hradu dlhé roky šéfovali dvaja vyslúžilí politici – Václav Klaus a Miloš Zeman –, ktorým ich ego občas prerastalo cez hlavu. Na ich kroky často doplácala celá krajina. Klaus držal v šachu Európsku úniu blokovaním Lisabonskej zmluvy, Zeman sa zase netajil tým, že mu je milšie privítať na Hrade a dať si pivo s čínskym prezidentom než s Angelou Merkelovou či ďalšími západoeurópskymi lídrami. Výsledkom bolo oslabovanie dôvery európskych partnerov voči Prahe, čo museli na samitoch Únie s väčšími či menšími úspechmi naprávať českí premiéri a ministri zahraničných vecí. A aj vďaka takýmto činom a vyhláseniam Klausa a Zemana patria Česi dlhodobo medzi najeuroskeptickejších členov Únie vôbec.
I kvôli nim viac než polovica obyvateľov ostro odmieta čo len diskutovať o možnosti nahradiť českú korunu eurom. Politikov „uprataných za zásluhy“do Prezidentského paláca sme mali aj my. Ivan Gašparovič nikdy neskrýval, ktorý premiér je mu sympatický a ktorá premiérka nie. Pri každej príležitosti dával patrične najavo, na ktorej strane politickej barikády stojí. A svojich rivalov uzemňoval presne tak isto, ako to s premiérmi, ministrami a ďalšími ľuďmi na českej politickej scéne so sebe vlastnou dôkladnosťou a neskrývaným pôžitkom robieval Miloš Zeman.
Až príchod Andreja Kisku vniesol do funkcie hlavy štátu väčšiu vyváženosť medzi jednotlivými piliermi ústavnej moci na Slovensku. A v tejto tradícii teraz viac-menej pokračuje Zuzana Čaputová, ktorú Česi mimoriadne obdivujú a mnohí nám ju i závidia. Ak by pritom v roku 2014 zvíťazil v prezidentských voľbách Robert Fico, niet pochýb, že by si vybavoval účty s dávnymi politickými súpermi – opäť tak isto, ako to 20 rokov robili Václav Klaus a Miloš Zeman. A pri Ficovej aktuálnej rétorike by sme sa zrejme ocitli na rovnakej periférii, na akej sa dnes nachádza Maďarsko Viktora Orbána.
Rozhodnutie našich najbližších susedov prináša prísľub, že sa im podarí to, čo sa podarilo nám pred deviatimi rokmi. Zároveň je nádejou, že sa oslabí hlas tej časti českej verejnosti, ktorá nechce ani počuť o prijatí eura a Brusel je pre ňu úhlavným nepriateľom.
Pavel na to má všetky predpoklady – jeho súboj s Andrejom
Babišom pritiahol do volebných miestností rekordný počet voličov, vďaka čomu získal najsilnejší mandát v histórii samostatnej Českej republiky. Teraz je rad na Pavlovi, aby nesklamal dôveru, ktorú doňho vložili vyše tri milióny voličov.
V prvom rade musí dokázať, že nebude len bábkou v rukách premiéra Petra Fialu a jeho vlády, ako sa o tom vo svojej kampani snažil presvedčiť ľudí jeho rival Andrej Babiš, ale zdravou protiváhou ostatným zložkám moci v ústavnom systéme.
Zlepšiť by mohol aj obraz Pražského hradu vo svete. Zatiaľ to vyzerá tak, že dovidí ďalej než jeho predchodca, ktorého vysnenými destináciami boli okrem chalupy na Vysočine maximálne Kremeľ či Peking, keďže na Biely dom mohol ako prezident rovno zabudnúť. Na rozdiel od Zemana sa generál Petr Pavel ako bývalý predseda Vojenského výboru Severoatlantickej aliancie a odvážny muž, ktorý osobne zachránil vyše 50 francúzskych vojakov, teší v širokej medzinárodnej verejnosti rešpektu.
A práve vďaka jeho víťazstvu v prezidentských voľbách dostali Česi šancu stať sa v očiach Západu modernými Európanmi.
Rozhodnutie našich najbližších susedov prináša prísľub, že sa im podarí to, čo nám pred deviatimi
rokmi.