Dotácie na elektrinu zachránili elektroautá

Pri väčšom rozvoji tohto segmentu sú kľúčové investície nielen do nabíjacích staníc, ale aj do samotných distribučných sústav.

Bratislava – Prevádzka je až trojnásobne lacnejšia, chválili roky fanúšikovia elektromobilov svoje ekologické tátoše. Časť tejto výhody oproti klasickým benzínovým či dieselovým autám si zachovali aj tento rok. Vláda pre domácnosti zmrazila tarify na elektrinu, a tak pri cene 0,20 eura za kilowatthodinu prúdu vyjde sto kilometrov prevádzky vozidla na tento pohon 3,50 eura. Oproti tomu diesel so sedemlitrovou spotrebou absolvuje rovnaký úsek pri cene paliva 1,62 eura za liter spolu za 11,30 eura.

Tankovanie alebo nabíjanie

Horšie je to, ak auto nabíja podnikateľ vo svojej firme. Malým firmám vláda zadotovala len časť zdražovania a účty sa im zdvihli zhruba o 150 percent. V takom prípade ich kilowatthodina vyjde na 0,40 eura a stokilometrová jazda elektroautom potom stojí približne sedem eur. Nebyť štátnej podpory na energie, prepočtom v prospech zelených automobilov by hrozil krach. Bez pomoci z verejných zdrojov by totiž malý biznis kilowatthodina prúdu vyšla na 0,90 eura. Po nabití by potom spomínaná trasa e-vozidlom stála takmer 16 eur. V tomto prípade by sa už kalkulácia palivových nákladov prevážila v prospech diesla. Aj keď v neprospech spaľovacieho auta ešte sú náklady na údržbu.

Keď do reči čísel vstúpia sumy za kúpu auta, výsledok je celkom iný. Benziniak či naftiak je totiž stále výrazne lacnejší. Menšie nové rodinné auto na elektrinu stojí 33-tisíc eur a v prípade pohonu na benzín je cena okolo 13-tisíc eur. Ak by e-auto v domácnosti malo pri terajších cenách palív dobehnúť hendikep vyššej vstupnej investície, museli by sme na ňom najazdiť podľa prepočtov HN vyše štvrť milióna kilometrov.

Slovensko zaostáva

Európska únia napriek tomu elektromobilite verí. Do budúcnosti počíta so zlacnením týchto áut a vyzdvihuje ich ekológiu. Terajší plán preto je, že v EÚ sa už po roku 2035 nebudú môcť predávať nové autá so spaľovacím motorom. Aj naša krajina sa zaviazala, že bude podporovať ekologickejší motorizmus. V roku 2019 odklepla vláda Akčný plán rozvoja elektromobility. Najnovšia aktualizácia, ktorá je práve v procese schvaľovania, pracuje s číslom 183-tisíc ekovozidiel v roku 2030. Na ilustráciu, momentálne ich je na našich cestách takmer desaťtisíc. Celkový počet osobných vozidiel je približne 2,5 milióna a ak sa spočítajú aj nákladiaky, registrovaných máme v krajine už 3,5 milióna áut.

Realita pri e-mobilite u nás zaostáva za plánmi. „Ak do roku 2025 je cieľ 15 percent čisto elektrických vozidiel, tak by sme museli mať na Slovensku 54-tisíc vozidiel, ktoré sú nabíjateľné. To znamená, že máme rozdiel 45-tisíc vozidiel. Ak by sme rozdiel oproti cieľu chceli dohnať, tak by sme museli mesačne predávať 1 200 čisto elektrických alebo plug-in hybridných vozidiel. Dnes predávame mesačne asi 450 takýchto vozidiel, 250 elektrických a 200 plug-in hybridných,“zdôraznil pred týždňom prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek.

Štát tak stojí pred viacerými výzvami. Jednou je, či udrží ceny elektriny a perspektívne vyrieši problémy s nabíjaním. Pri väčšom rozvoji tohto segmentu sú kľúčové investície nielen do nabíjacích staníc či väčšej dostupnosti vozidiel, ale aj do samotných distribučných sústav, ktoré prúd do lokalít privedú.

Zaťažujú sústavu

Distribučná sústava nie je teraz podľa hovorcu Stredoslovenskej distribučnej Miroslava Gejdoša pripravená na väčší nárast elektromobility. „Potrebovali by sme ju posilniť vzhľadom na plánovaný rozvoj nabíjacích staníc,“vysvetľuje. Gejdoš hovorí, že bez príspevku z Plánu obnovy a odolnosti na posilnenie sústavy však nebudú môcť pripojiť mnohé nabíjacie stanice. „V prípade, ak nebude výrazná podpora budovania nabíjacích staníc z eurofondov, ťažko očakávať ich mohutný rozvoj mimo centier veľkých miest,“upozornil.

Zároveň sa podľa neho vynára otázka, kto bude tieto investície platiť? Ak by nastali politické tlaky na posilňovanie siete kvôli nabíjacím staniciam pre automobily bez adekvátnej finančnej podpory, hrozilo by, že investície by museli zaplatiť odberatelia vo svojich účtoch za energiu. „Väčšina z nich sa pritom v elektromobile zrejme nikdy neodvezie,“ozrejmil Gejdoš.

Naopak, Východoslovenská distribučná tvrdí, že výrazné úpravy v tejto sústave nebudú nutné. Odvolávajú sa na prognózy, ktoré hovoria približne o 10-percentnej penetrácii zelených vozidiel do roku 2030. „Východoslovenská distribučná predpokladá, že v spomínanom období dôjde k maximálne trojaž päťpercentnému nárastu kapacitných nárokov na sústavu,“opisuje Andrea Forbergerová, hovorkyňa Východoslovenskej distribučnej. Priznáva však, že lokálne posilnenie kapacity v určitých bodoch bude potrebné.

V západnej časti Slovenska nepredpokladajú bezprostredne dynamický nárast množstva zelených vozidiel. Až dve tretiny zo všetkých e-áut sú teraz zaregistrované na ich území. „Elektrické autá aktuálne nepredstavujú žiadne výrazné zaťaženie na využívanie našej sústavy,“hovorí Michaela Dobošová, hovorkyňa Západoslovenskej distribučnej. Ale pri modernizácii a budovaní sústavy berú aj tieto vozidlá do úvahy. „Pripravujeme lokality na istú mieru budúceho vývoja,“potvrdila. Investície tak do budúcnosti budú nevyhnutné. Západoslovenská počíta, že budú až v stovkách miliónov eur.

Chýba kapacita

O nevyhnutných investíciách hovorí aj Slovenská asociácia pre elektromobilitu. „Posilnenie sústav vnímame ako veľmi veľkú výzvu, ale treba si uvedomiť, že elektrifikácia bude prebiehať desiatky rokov a sieť sa bude budovať postupne,“hovorí šéf asociácie Peter Križanský. Ako príklad nedostatočnej distribúcie uvádza 230 ultrarýchlych bodov na diaľničných odpočívadlách, keďže na ne chýba distribučná kapacita. „Bude sa musieť rozširovať aj kapacita v mestách, keďže tu vnímame veľký dopyt,“dodal.

Práve dostupnosť nabíjacích bodov môže odradiť mnohých záujemcov o alternatívu. Momentálne máme 1 483 staníc v 629 lokalitách. Nabíjacie body sú podľa Križanského relatívne rovnomerne rozdelené po celom Slovensku. „V pokrytí infraštruktúrou o niečo vyčnieva Bratislavský kraj, čo je prirodzené, keďže je tu registrovaný aj najvyšší počet elektromobilov,“približuje. V kraji sa nachádza 22 percent zo všetkých staníc. No podstatná časť vozidiel sa aj tak nabíja v súkromných priestoroch alebo administratívnych budovách, hovorí riaditeľ asociácie.

Podľa prognózy sú očakávania, že v roku 2030 by na trhu malo byť až 16-tisíc normálnych verejných nabíjacích bodov a okolo tritisíc rýchlych. „V najbližších dvoch až troch rokoch pribudne niekoľko tisíc nabíjacích bodov, ktoré budú podporené aj z plánu obnovy,“tvrdí riaditeľ asociácie.

Plán obnovy bude hrať kľúčovú úlohu pri rozvoji nabíjacích lokalít. Z balíka je vyčlenených niekoľko desiatok miliónov eur. Asociácia očakáva, že do dvoch týždňov sa spustí schéma na podporu v objeme vyše 10 miliónov eur. O dotácie budú môcť požiadať mestá. „Ministerstvo hospodárstva bude financovať 100 percent, musí ísť o verejné nabíjacie stanice v predpísanom minimálnom štandarde,“poukázal Križanský.

Elektrické autá nepredstavujú výrazné zaťaženie.

Michaela Dobošová, hovorkyňa západoslovenskej

distribučnej