Rok bude náročný, no mali sme už aj ťažšie
Slovensko malo vážne ekonomické ťažkosti aj na konci 90. rokov, príčiny boli iné ako v súčasnosti, vo viacerých veciach však vidieť určitú paralelu.
Bratislava – Píše sa rok 1998 a Vladimír Mečiar sa pred voľbami snaží ukázať v čo najlepšom svetle. Pri Novom Meste nad Váhom otvára diaľnicu a po jeho boku je nemecká topmodelka Claudia Schiffer, ktorá za úkon zobrala odmenu 100-tisíc dolárov. Nebol to však jediný háčik na celej akcii. Ukázalo sa, že niektoré úseky ciest staval Mečiar aj za cenu 30-percentných úrokov. Slovensko sa neskôr cez následky týchto transakcií dostalo, no bola to ťažšia cesta. Dlhy nám po ére Mečiara pomohli splatiť reformy a investície, ktoré naštartovali hospodársky rast.
Podobne ako pred 25 rokmi, aj teraz čelí Slovensko vysokým dlhom. Tie nám zostali po koronakríze a ďalej sa nafukujú s inflačnou a energetickou krízou.
Dôsledky vojny
Situáciu v roku 1998 prirovnala k minulým rokom aj bývala ministerka financií Brigita Schmögnerová, ktorá bola spoločne s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomášom Malatinským hostka prvej tohtoročnej konferencie Hnclub s názvom Čo čaká Slovensko v roku 2023. Vyzdvihla, že požičať si v spomínanej dobe nebolo ťažké len pre štát, ale aj pre podnikateľov a obyčajných ľudí. „Úvery boli takmer nedostupné a keď ste aj ten úver získali, úroková sadzba sa pohybovala nad úrovňou 20 percent,“spomenula Schmögnerová. Tiež dodala, že rovnako pri predaji štátnych dlhopisov na konci roku 1999 ich úroková sadzba vyskočila až na 30 percent.
To, čo však považuje v súčasnosti za neporovnateľne zložitejšie oproti spomínanému koncu 90. rokov, je vojna na Ukrajine, s ktorou sa spája energetická kríza, rekordná inflácia, ale aj militarizácia hospodárstva. „Počuli sme, že Poľsko bude dávať štyri percentá HDP na zbrojenie, Česi prijali zákon, že budú dávať dve percentá, my už dávame najmenej dve percentá a je zrejmé, že ten tlak, aby sa zvýšili výdavky na zbrojenie, bude pokračovať,“predpokladá Schmögnerová. Tiež uviedla, že či už bude inflácia v tomto roku klesať alebo stúpať, tak v blízkej budúcnosti nemôžeme očakávať, že sa cenová úroveň vráti na hladinu z obdobia pred covidovou pandémiou alebo vojnou.
Prezident AZZZ Malatinský tiež dodal, že inflácia ostane výzvou aj pre podnikateľov. „Tento faktor vždy toho podnikateľa brzdí v rozvojových aktivitách, spomaľuje investície alebo konzervuje jeho rozvoj,“upozornil. Zväz upozorňuje na to, že práve veľkí podnikatelia nedostali od vlády od januára pomoc pri energiách. Výsledkom môže byť zmrazenie investícií. Práve tie nás pritom dostali von z ekonomických hrozieb po skončení Mečiarovej éry.
Hrozba provizória
Hostia ako jednu z veľkých výziev v tomto roku vidia aj zostavovanie rozpočtu na rok 2024, keďže na dosluhujúcu vládu v máji dopadnú sankcie vyplývajúce z dlhovej brzdy a bude musieť tvoriť vyrovnaný rozpočet. Aj keď ústavný zákon bude mať v prípade zostavenia novej vlády dvojročné prechodné obdobie, čas na prípravu bude krátky, keďže predčasné voľby budú 30. septembra. „Budúci rok sa s najväčšou pravdepodobnosťou začne v rozpočtovom provizóriu, to však nemusí byť až taká tragédia, a ak bude nová vláda dostatočne homogénna, tak v priebehu niekoľkých mesiacov môže pripraviť a schváliť riadny štátny rozpočet na rok 2024,“skonštatovala Schmögnerová.
Analytik INESS Radovan Ďurana predpokladá, že rozpočet sa bude pripravovať „dvojkoľajne“. Jedna verzia tak, akoby vláda pokračovala bez obmedzení dlhovej brzdy, v súlade s výdavkovými limitmi. Tie predpokladajú nárast povolených výdavkov mimo výdavkov z EÚ o tri miliardy eur. Následne sa tento rozpočet zoškrtá a upraví, aby mohol byť predložený do parlamentu ako vyrovnaný, a nová vláda potom vytiahne pôvodne pripravený rozpočet.