Vyberie si ECB záchranu rastu či skôr papierový cieľ

Ak nezníži sadzby do apríla, na argumenty mzdami môže byť neskoro.

Týždeň po zasadnutí Rady guvernérov ECB je budúci vývoj eurových úrokových sadzieb hmlistejší ako Schwarzwaldský les po výdatnom jesennom daždi. S vyjadreniami šéfov centrálnych bánk eurozóny sa roztrhlo vrece, no chýba im harmónia hlasov. Pri načasovaní očakávaného uvoľnenia menovej politiky sa nezhodnú.

Francúz Francois Villeroy de Galhau hodil kolegom v Rade guvernérov rukavicu, keď naznačil, že uvoľnenie by mohlo nastať už na niektorom z nasledujúcich zasadnutí rady. „Pokiaľ ide o presný dátum, nie je vylúčený ani jeden a všetko je otvorené,“povedal pre francúzsky ekonomický týždenník La Tribute Dimanche.

Nie všetci Francúzi s ním súhlasia. Prezidentka ECB Christine Lagardová zdôrazňuje, že diskusia o znižovaní sadzieb je predčasná, a tak vyjadrenie Galhaua potvrdzuje naštrbenie názorovej jednoty. Kým sa bankári báli démona inflácie, držali spolu, ale keď sa ide z kopca, prichádzajú nezhody.

Volanie veľkých, no stagnujúcich ekonomík bude s plánovaným zmierňovaním menových podmienok čoraz hlasnejšie. Hlavný ekonóm ECB Philip Lane, Holanďan Klaas Knot, Estónec Madis Müller, Slovinec Boštjan Vasle a guvernér NBS Peter Kažimír však trvajú na svojom. Kým začnú znižovať náklady na pôžičky, chcú vidieť trvalý obrat v mzdách.

„Riziko spojené s predčasným znižovaním sadzieb je podľa môjho názoru oveľa väčšie ako riziko konať o čosi neskôr,“napísal Kažimír v januárovom komentári a jasne potvrdil svoj jastrabí postoj v otázke načasovania úrokového uvoľnenia.

Údaje o úverovej aktivite na Slovensku mu dávajú za pravdu. Dynamika spotrebiteľských úverov sa aj bez znižovania úrokov postupne zvyšovala až na decembrových 7,4 percenta. Je to najvyššie tempo za posledných päť rokov. V Rade guvernérov má každý rovnaké slovo, no Slovensko patrí svojím náprahom i silou úderu medzi mušie váhy eurozóny. Extrémom v tejto váhovej kategórii je rakúsky überjastrab Robert Holzman. Podľa neho v tomto roku nemusí dôjsť k žiadnemu zníženiu sadzieb.

Pre ekonomiky v recesii to nie sú dobré správy. A medzi ne patrí okrem Írska a Rakúska aj Nemecko či Lotyšsko. Rozhodujúci však bude konsenzuálny postoj väčšiny ovplyvnenej úderníkmi z Nemecka a Francúzska. Najkomplexnejšie údaje o vývoji miezd sa nachádzajú v systéme národných účtov, no zverejnené budú až koncom apríla. Ak majú byť práve tieto dáta pre ECB rozhodujúcim faktorom pri znížení úrokových sadzieb, v marci ani v apríli sa uvoľnenia menovej politiky nedočkáme.

A to je z hľadiska nastavenia úrokových očakávaní trhu až príliš neskoro. Peňažné trhy poukazujú takmer na 90-percentnú šancu zníženia sadzieb o štvrť bodu do apríla, pričom za celý rok sa očakáva uvoľnenie o 146 bázických bodov. Ak sa inflácia v januári priblíži na dosah dvojpercentného cieľa aj so zohľadnením negatívnych externalít, akou je odklon medzinárodnej námornej prepravy tovarov cez Suezský prieplav, na argumenty mzdami už nemusí zostať čas.

Ako povedal v exkluzívnom rozhovore pre HN guvernér litovskej centrálnej banky Gediminas Šimkus: „Ak si hospodársky a inflačný vývoj vyžiada zníženie sadzieb, ktoré by bolo v súlade s očakávaniami trhu, nebudeme váhať konať.“No ak sa ECB nepodarí zvládnuť obe tieto nástrahy, voľba je jasná. Racionalita velí zabudnúť na plnenie papierových cieľov a radšej ratovať ekonomiku.

Racionalita velí ECB zabudnúť na plnenie papierových cieľov a radšej ratovať ekonomiku.