V Česku sú výkony na tratiach značne vyššie
Vlani sa na našich tratiach vykoľajilo päť vlakov. Sériu uzavrel súkromník, ktorého mašina vyšla mimo trate na hlavnej stanici v Bratislave.
Bratislava – Urobte si na tratiach poriadok, znel odkaz z Česka po minuloročnom vykoľajení Pendolina v Žiline. Pamflet štátneho dopravcu České dráhy na adresu nášho správcu koľají ŽSR zarezonoval aj v médiách.
Po marcovom incidente došlo podľa údajov železníc na slovenskej infraštruktúre k ďalším štyrom incidentom. V Čiernej nad Tisou sa vykoľajil stroj štátneho ZSSK Cargo pre neodstránenú zarážku, v Košiciach zase vyšiel vlak Železničnej spoločnosti Slovensko mimo koľaje pre prestavenie výhybky pod vozidlom.
Je to teda s našimi koľajami naozaj také zlé? HN si vypýtali údaje z okolitých krajín. Kompletné údaje za posledné roky sa nám podarilo dostať z Maďarska a Česka. Pri našich južných susedoch sme čerpali z údajov spravodajského portálu telex.hu.
Kým naši západní susedia sú na tom omnoho lepšie, Maďari za nami stále zaostávajú.
Jedna vec je infraštruktúra, druhá lajdáckosť
Za posledné štyri roky najazdili vlaky v Česku dokopy zhruba 690 vlakokilometrov, na čo pripadalo 47 vykoľajení, v Maďarsku to bolo na 310 miliónov vlakokilometrov 42 vykoľajení a u nás na zhruba 200 miliónov vlakových kilometrov 22 vykoľajení.
V prepočte na 10 miliónov sa umiestnili na poslednom mieste naši južní susedia, ktorým sa vykoľajilo 1,3 vlaku, druhí sme boli my s údajom 1,1 a tretí v Česku, ktorému pripadlo 0,7 vykoľajení.
Odborníka na vlakovú dopravu Jiřího Kubáčka takýto výsledok neprekvapuje a sám by to odhadol podobne. Dôvody sú podľa neho rôzne. „Jedna vec je stav infraštruktúry a druhá, koľko majú nehôd z nepozornosti a lajdáckosti pre veci ako zabudnuté zarážky, pohodené výhybky a podobne. Česi majú dlhodobo väčší nápor dopravy a personál je tam vycvičenejší. Sú zvyknutí viac pracovať. Dávajú si pozor,“povedal.
Nie je to však jediný dôvod. V Žiline sa vykoľajilo vozidlo českého Carga pre nesledovanie návestných znakov. V decembri sa zase na hlavnej stanici v Bratislave dostal mimo trate rušeň súkromníka Lokorail.
I keď sa príčina stále vyšetruje, podľa riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Patrika Benku nešlo o zavinenie v dôsledku infraštruktúry.
„Dôvodom je aj to, že v posledných rokoch je na funkciu rušňovodiča malý výber ľudí, je málo škôl alebo študijných odborov, ktoré by kontinuálne dokázali dodávať nových pripravených rušňovodičov,“opisuje ďalší z dôvodov Benka.
Rozdiely vo výkonoch na tratiach sú v Česku a na Slovensku podľa údajov dvoch prevádzkovateľov naozaj markantné. Kým infraštruktúru majú Česi 2,6-krát dlhšiu, výkony na nej dosahujú až 3,4-násobne väčšie.
Podľa Kubáčeka však zohráva úlohu aj výhodné geografické postavenie západného suseda, ktorý sa nachádza medzi dvoma veľkými ekonomikami: Nemeckom a Poľskom. „Slovensko má dosť nevýhodnú polohu. Tým, že je schované v karpatskom oblúku, všetky tranzitné trate sú náročné,“doplnil.
Drahé opravy
Na zlú infraštruktúru doplácajú dopravcovia v dôsledku opráv ročne nemalé sumy. Podľa Železničnej spoločnosti Slovensko sa sumy na servis pre tieto udalosti pohybovali v posledných rokoch od desiatok tisíc až po 1,5 milióna eur.
„Záviselo to od rozsahu poškodenia, ale aj od toho, či bolo vozidlo možné opraviť v podmienkach ZSSK, keď je cena nižšia, alebo bolo potrebné využiť služby externého opravára,“povedal hovorca spoločnosti Dominik Drevický.
HN na nehospodárne a dlhotrvajúce opravy vlakov upozornili ešte v roku 2021. V tom roku v júni sa šírili internetom kuriózne zábery vykoľajeného vlaku pri Dolnej Štubni. Rušňovodič pravdepodobne nezvládol zabrzdiť včas, a tak ho bezpečnostný mechanizmus – odvratná koľaj – dostal takmer až na pokraj násypu popri trati.
Poškodený vlak následne takmer pol roka stál v depe a čakal na opravu asi za 150-tisíc eur. Opravárska firma sa stále len súťažila. Veľkú časť opráv pre štátneho dopravcu vykonáva dodávateľ jediných slovenských vlakových jednotiek ŽOS Vrútky.
Ceny za opravy v ich réžii stúpajú každý rok. Kým v roku 2017 stál servis 32 kusov dva milióny eur, v roku 2020 pripadalo na 52 kusov takmer päť miliónov. V prepočte na jednotku je to zvýšenie zo 64-tisíc na 91-tisíc eur.