Pravda o protestoch

Pouličné protesty majú jednu fázu za sebou. Opozícia ich organizovala a vyzdvihovala. Koalícia ich sledovala a zľahčovala. Používala pritom argumenty s rôznou úrovňou. Pozrime sa na niektoré.

Objavovalo sa tvrdenie, že opozícia sa dnes môže demokraticky stretávať so svojimi priaznivcami, zatiaľ čo „oni“to zakazovali a používali proti demonštrantom vodné delá. Blahosklonní doktori práva však zabudnú dodať, že zhromažďovanie bolo v čase núdzového stavu počas korony obmedzené. Vodné delo sa použilo pred Úradom vlády pri nastolení poriadku, ktorý narušili futbaloví chuligáni. Keď obmedzenia poľavili, aj Smer sa pokojne stretával s priaznivcami. Veď ako inak by sme mohli sledovať Ľuboša Blahu burcovať vulgárnych stúpencov alebo inokedy skandovať „Nikdy proti Rusku!“? Ďalší koaličný argument tvrdí, že protesty sú na podporu prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. Ak by aspoň raz vystúpil na pódiu, bolo by to uveriteľnejšie. Korčokovo meno sa naozaj na okraj spomínalo, častejšie však jeho protikandidáta Petra Pellegriniho. Síce v negatívnych súvislostiach, avšak aj negatívna reklama je reklama. Koalícia tiež upozorňuje, že ľudia by mali vedieť, že ide o stranícke protesty a nie občianske. Pripíšeme to k dobru opozícii. Každý týždeň prilákať väčšiu masu nespokojných si zaslúži pozornosť. Koalícia má pravdu, že ľudia vyšli vyjadriť aj „frustráciu“z prehratých volieb. Naozaj nechodia do ulíc hrať karty ani púšťať šarkanov.

Nateraz sú protesty utlmené. Tipujeme, že nie nadlho. Vládny valec má krátku pauzu na načerpanie paliva. Príležitostí na frustráciu a nespokojnosť bude ešte vrchovato.