Bod zlomu sa blíži, varujú vedci

Praha – Okrem Európy by v dôsledku absencie morských prúdov o niekoľko stupňov klesla aj priemerná teplota v Severnej Amerike alebo niektorých častiach Ázie.

„Prekvapila nás rýchlosť, s akou k zmenám dochádza,“uviedol hlavný autor článku René van Westen.

„Bude to zničujúce.“Zároveň však dodal, že vedci zatiaľ nemajú dostatok údajov, aby mohli určiť presný dátum zmien. Nevylučujú však, že by k udalosti mohlo dôjsť už budúci rok. „Až k tomu dôjde, dosahy budú nevratné,“dodal pre denník The Guardian.

Práca pôvodne publikovaná v časopise Science Advances sa zamerala na hľadanie varovných signálov týkajúcich sa slanosti mora v južnej časti Atlantického oceánu medzi Kapským Mestom a Buenos Aires. Pri simulácii zmien v priebehu dvetisíc rokov na počítačových modeloch globálnej klímy štúdia zistila, že zmeny môžu viesť k náhlemu kolapsu celého systému počas menej ako 100 rokov, čo môže mať katastrofálne následky.

Kolaps by sa týkal celého rozsiahleho systému oceánskych prúdov, takzvanej Atlantickej meridionálnej cirkulácie. Tá je charakteristická prúdením teplej slanej vody v horných vrstvách Atlantiku smerom na sever a tokom chladnejších hlbokých prúdov smerom na juh. Ide o kľúčovú súčasť globálnej regulácie klímy, pretože ovplyvňuje počasie všade na svete.

Ak by sa tento systém zahŕňajúci aj Golfský prúd, ktorý ohrieva okrem iného práve Európu, zrútil, nastali by oveľa extrémnejšie zimy, zvýšila by sa hladina morí alebo by sa posunul monzún v trópoch.

Ku kolapsu morského prúdenia dôjde v momente, keď sa oceány príliš zahrejú, alebo voda v nich bude menej slaná. Sladká voda do oceánov putuje práve z topiacich sa ľadovcov, ktoré znižujú ich hustotu. V prípade, keď by voda bola veľmi teplá alebo sladká, prúdy sa zastavia.

Vedci zistili, že systém oceánskych prúdov je už na ceste k tejto náhlej zmene, ku ktorej nedošlo viac ako 10-tisíc rokov. Vedecká štúdia z minulého roka spočítala, že k bodu zlomu by mohlo dôjsť zrejme medzi rokmi 2025 až 2095.