Dagmar Bednáriková,

4. Definícia

Ako je upravené uzatváranie dohôd?

Zamestnávateľ môže na plnenie úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov. Minimálna hranica veku žiaka je 15 rokov. Za fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy, sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do

31. októbra toho istého kalendárneho roka. Za osobu, ktorá má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do

31. októbra toho istého kalendárneho roka. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov.

8. Počet hodín

Je presne určené maximum?

Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere; priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celé

9. Autori

Aké majú daňové povinnosti? Príjmy autorov, napríklad z autorských honorárov, honorárov za vystúpenia, z autorských poplatkov zo streamovania a podobne podliehajú daňovým povinnostiam v súlade s platnými zákonnými ustanoveniami. Z hľadiska daní a odvodov sú tieto príjmy špecifické. Na rozdiel od klasických daňovníkov si autori môžu vybrať režim zdanenia, ktorý je pre nich z hľadiska platenia daní a odvodov výhodnejší.

10. Možnosti

Aké teda majú?

Môžu tak využiť významný inštitút – legálny spôsob optimalizácie daňového a odvodového zaťaženia. Autor si môže vybrať: buď si vyrovná svoje príjmy sám – štandardne podaním daňového priznania, alebo môže ponechať zdanenie na platiteľa príjmov (napríklad vydavateľa), ktorý zdaní príjmy zrážkovou daňou.

11. Spôsob

Od čoho závisí?

Spôsob zdanenia závisí od mnohých faktorov vrátane umelcovho daňového štatútu, výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov, druhu príjmov a podobne. Rozdiel medzi zrážkovou daňou a klasickým zdanením spočíva v tom, kto má zodpovednosť za odvádzanie dane a ako sa daná forma zdanenia vykonáva. Zrážková daň sa odpočítava priamo pri výplate, zatiaľ čo klasické zdanenie príjmov vyžaduje, aby autor sám podal daňové priznanie a vykonal si výpočet dane. Je dôležité si uvedomiť a lineárne prepočítať, ktorý režim zdanenia je preňho výhodnejší.

Zrážková daň je forma zdanenia, pri ktorej je daň zrazená priamo zo zdaniteľného príjmu pred tým, ako je tento príjem vyplatený autorovi. Často sa používa pri príjmoch generovaných z rôznych druhov kontraktov, napríklad pri honorároch alebo pri odmenách za umelecké diela. Autor dostane nižšiu sumu, pretože daň je odpočítaná ešte pred výplatou honorára. Zrážková daň je vždy vo fixnej výške 19 percent, teda nerozhoduje výška príjmu a neuplatňuje sa nikdy progresia zdanenia (25 percent z časti základu dane, ktorá presiahne sumu 41 445,46 eura – 176,8-násobok sumy platného životného minima). Zrazením dane je daňová povinnosť v plnom rozsahu vyrovnaná.

13. Odvody

Ako je to s nimi pri tejto možnosti?

V tomto prípade sa autori a umelci vyhnú aj odvodovým povinnostiam, pretože z príjmov, ktoré zdaní platiteľ dane zrážkovou daňou, sa poistné neplatí. Autori už potom následne nemajú žiadne ďalšie daňové ani odvodové povinnosti. To je teda benefit, ktorý prináša tento model zdanenia. Na druhej strane však pri tejto možnosti vyrovnania daňovej a odvodovej povinnosti nie je možné znížiť príjmy o výdavky ani využiť nezdaniteľné časti základu dane a nemožno si uplatniť ani nárok na daňový bonus.

14. Vysvetlenie

Aké výhody vyplývajú z klasického zdanenia?

V prípade klasického zdanenia príjmov si autori sami podávajú daňové priznanie a odvádzajú dane a odvody. Ak im vznikne daňová povinnosť, daň vyrovnajú v daňovom priznaní, v ktorom doložia svoje príjmy a uplatnia nezdaniteľné sumy, výdavky a odpočty. Daňové priznanie za rok 2023 musia povinne podať vtedy, ak výška

Autor povinne platí odvody do zdravotnej poisťovne a v závislosti od výšky príjmov mu môže vzniknúť aj povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade vyšších príjmov, respektíve základu dane sa môžu dostať aj do progresívneho zdanenia.

16. Zodpovednosť

Kto má na starosti výpočet dane? Zodpovednosť za výpočet dane a podanie priznania má samotný autor. Teda ak nie sú príjmy autorov automaticky zdanené zrazením dane, autori môžu všetky tieto položky daňovo efektívne využiť, samozrejme, pri rešpektovaní príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov.

17. Výdavky

Ako si ich môžu uplatniť?

Daňové výdavky si môže uplatniť buď reálne, preukázateľne vynaložené, alebo paušálne vo výške 60 percent najviac do absolútnej sumy 20-tisíc eur. Nezdaniteľné časti základu dane si môže uplatniť v závislosti od toho, či ide o aktívne alebo pasívne príjmy – tie si môže uplatniť iba pri aktívnych príjmoch. Zároveň pri aktívnych príjmoch je ďalšou výhodou možnosť uplatnenia zvýhodnenej sadzby dane 15 percent pri príjmoch do výšky 49 790 eur. Každý z režimov má teda svoje výhody i obmedzenia.

18. Dohody

Ak sa autori rozhodnú, že si autorské príjmy zdania sami prostredníctvom daňového priznania, teda pred vyplatením autorského príjmu, čo k tomu potrebujú?

Musia písomne uzatvoriť s platiteľom dane dohodu o neuplatnení zrážkovej dane. V tomto prípade sa určité povinnosti vzťahujú aj na platiteľa dane (organizátora vystúpenia, vydavateľa a podobne). Ten nesmie zabudnúť na povinnosť podať správcovi dane tlačivo – predpísané štruktúrované tlačivo, uverejnené na webovom sídle Finančnej správy – Oznámenie platiteľa dane podľa zákona o dani z príjmov o uzavretí dohody s daňovníkom o nevyberaní dane zrážkou z príjmov. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti je 31. január kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola dohoda uzavretá.

Podľa ustanovení Zákona o živnostenskom podnikaní využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti autormi (napríklad hudobníci, spisovatelia, dramatickí umelci, výtvarní umelci) nepatrí medzi činnosti, na ktoré je potrebné vlastniť živnostenské oprávnenie.

Znenie Zákonníka práce

kedy musia platiť dane tieto osoby. kedy dane platiť nemusíte. kto a komu ich môže darovať. ako si uplatniť tento benefit.

ako pri tom postupovať.