Aj neziskovky majú daňové povinnosti. O čo presne ide
Neziskovky môže založiť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Hranica príjmov pre jednoduché účtovníctvo je 200-tisíc eur. Aké sú vaše ďalšie kroky, ktoré musíte spraviť?
Neziskové organizácie podľa zákona môžu podnikať za podmienky, že touto činnosťou sa dosiahne účelnejšie využitie ich majetku a nebude ohrozená kvalita, rozsah a dostupnosť služieb, na ktoré boli založené. Takáto organizácia sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvu o tichom spoločenstve.
Jej prostriedky sa nesmú použiť na financovanie činnosti politických strán a hnutí ani v prospech kandidáta na volenú funkciu. Nezisková organizácia tiež nesmie viazať svoje služby na poskytovanie darov od fyzických osôb alebo právnických osôb.
Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov je rovnaké pre podnikateľské aj neziskové účtovné jednotky.
Jaroslava Lukačovičová, mojuctovnik.sk
je príjem z podielu zaplatenej dane a vtedy nemusí občianske združenie podávať daňové priznanie.
Účtovníctvo
Neziskovka musí viesť v účtovníctve oddelene výnosy a náklady spojené so všeobecne prospešnými službami a výnosy a náklady spojené s podnikateľskou činnosťou. Je povinná mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom, ak príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane v účtovnom období, za ktoré je zostavená, presiahne 200-tisíc eur, alebo ak všetky príjmy nadácie v účtovnom období, za ktoré je účtovná závierka zostavená, presiahnu 500-tisíc eur; tým nie je dotknutá povinnosť overenia účtovnej závierky podľa osobitného predpisu.
Všetky tieto organizácie sú právnickými osobami a podľa zákona o účtovníctve všetky právnické osoby so sídlom na Slovensku sú povinné viesť podvojné účtovníctvo. Zároveň však niektorým z nich dáva výnimku, na základe ktorej môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva.
„V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať občianske združenie, jeho organizačné jednotky, ak konajú vo svojom mene, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200-tisíc eur, a ak nie sú subjektom verejnej správy,“vysvetľuje Jaroslava Lukačovičová z portálu mojuctovnik.sk.
Cirkevné úkony
„Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov je rovnaké pre podnikateľské aj neziskové účtovné jednotky, ktoré sú právnickými osobami,“hovorí Lukačovičová. Sú ho povinné podať všetky právnické osoby s výnimkou organizácií vymenovaných v zákone. Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie nemajú povinnosť podať priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane či z ktorých sa vyberá zrážkou.
Občianske združenia vtedy, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, z ktorých sa daň vyberá zrážkou alebo sú od nej oslobodené (členské príspevky podľa stanov). Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemusia podať priznanie, ak majú príjmy oslobodené od dane, teda výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Rozpočtové a príspevkové organizácie nemajú túto povinnosť, ak majú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou alebo sú od nej oslobodené.
Ich hospodárnosť
Zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby ich definuje ako právnické osoby, ktoré ich poskytujú za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorých zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani zamestnancov a musí sa použiť v celom rozsahu na zabezpečenie týchto služieb.
„Podstata tohto princípu spočíva v tom, že hoci nezisková organizácia môže okrem poskytovania všeobecne prospešných služieb vykonávať samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť aj ďalšiu činnosť s cieľom dosiahnutia zisku, táto jej činnosť nesmie priamo či nepriamo viesť k materiálnemu prospechu jej zakladateľov, členov orgánov ani zamestnancov. Zisk po zdanení musí nezisková organizácia použiť na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, na ktoré bola založená,“vysvetľuje na svojej webovej stránke ministerstvo vnútra. Medzi takéto služby patrí najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt.