Veľké veci
Dnes trochu poodkryjem Oponu a pustím čitateľa DO zákulisia výroby poslednej strany magazínu hn. Očami a ušami píšem vždy na konci týždňa, možno som už kedysi spomínal. niekedy sa znaky na Digitálny papier napíšu samy, inokedy je s nimi kríž. pôrod, ako sa nadnesene hovorí.
Obyčajne, keď už všetci spia, si v pokoji prejdem v hlave udalosti, ktoré som zažil za ostatných sedem dní. Keď ma nič nezasiahne tak, že sa o tom oplatí popísať celú stranu, prejdem si spätne spravodajské portály. Pripomeniem si, o čom sa čítalo, písalo a hovorilo v týždni. Stane sa, že nájdem inšpiráciu. Dnes si napríklad neviem vybrať, do čoho sa skôr pustiť. Samé veľké veci. Vojna na Ukrajine je stále horúca téma, najnovšie prikladajú neuveriteľné polená a prilievajú oheň naši zastupitelia. Prezidentské voľby sú za dverami na Slovensku, v Rusku aj v Amerike a všade pri nich rozum zostáva stáť a dostáva zabrať. Tento týždeň sa diskutovalo aj o kandidátkach na voľby do europarlamentu. Samé silné témy. Ústavný súd, tajná služba, nekonečné vyšetrovanie banálnej nehody so semaforom. Len bulvár si nič nevšíma. Rieši smrť zabalenú do palcových titulkov, celebrity, maximálne gossip z kráľovských dvorov. Hoci nikdy nemajú núdzu o škandály, aktuálne produkujú jednu obrovskú informáciu, alebo aspoň konšpiráciu, za druhou.
Na konci februára a začiatku marca vychádzali aj správy o ďalších teplotných rekordoch. Nie iba u nás, na celom svete.
Prvú jarnú brigádu na našej záhrade máme už za sebou. Letné sedenie je vyčistené a pripravené. Konáre, ktoré by nás chceli oberať o slnečné lúče, spacifikované. Tradičné návštevy v záhradníctve započaté. Predjarie je tu, jar bude v plnom prúde na Veľkú noc na konci mesiaca, alebo ešte skôr? Nad všetkým zo spomenutého by sa dalo spoľahlivo mudrovať. Ani som nespomenul šport, tradičného záchrancu v týždňoch, keď sa veľa nedeje. Napríklad prebiehali majstrovstvá sveta v atletike, jedno z mojich obľúbených podujatí. Vedeli ste, že chystajú revolúciu v skokanských disciplínach? Chcú merať dĺžku skokov od odrazu, a nie od odrazovej dosky ako doteraz. Ktosi vyhlásil, že radšej skončí s kariérou.
V nedeľu, keď som písal dnešnú stranu, mal meniny Bohumil. Môj pseudonym, tretie meno. To, ktoré nemám zapísané v občianskom preukaze. Vybral som si ho takmer pred dvadsiatimi rokmi, keď som začínal s mediálnymi stĺpčekmi. Tiež som ich písal vždy v nedeľu. Odvtedy som sa nezastavil. V podstate každý nedeľný večer trávim písaním. Pomaly ich bude tisíc. Asi si už neviem predstaviť tráviť ich inak. Vďaka, že stále čítate. ■