Aké zmeny prišli v zdravotníctve

Rezort je dlhodobo predmetom záujmu a kritiky. Minulý rok okrem iného hrozili hromadné odchody pediatrov, čo viedlo k zmenám vo fungovaní ambulantných pohotovostných služieb. Čo s nimi bude a plánujú sa zvyšovať poplatky?

Odpovede pripravené v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva

1. Pohotovosti

Minulý rok rezonovali avizované odchody lekárov z detských pohotovostí a ich rušenie. Aké riešenie prišlo?

V záujme stabilizácie pediatrickej ambulantnej starostlivosti na Slovensku a zachovania fungovania pohotovostných služieb pre deti bola minulý rok prijatá vyhláška, týkajúca sa úpravy pevných bodov ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast, ktorá vstúpila do platnosti od 1. októbra. Ministerstvo dlhodobo upozorňovalo na kritickú situáciu s pediatrami a hroziace problémy s ambulantnou pohotovostnou službou. Cieľom vyhlášky bolo nastaviť efektívnu alokáciu personálnych kapacít ako jedno z opatrení na udržanie ambulantnej pohotovostnej služby pre deti.

2. Východiská

Vychádzalo sa z nejakých detailnejších analýz?

Prijatiu zmien predchádzala analýza situácie, z ktorej vyplynulo, že tretina všetkých ambulantných pohotovostných služieb (APS) je prevádzkovaná maximálne 10 lekármi. Zároveň poukázala na oblasti, kde je možné pevné body presunúť tak, aby bola nielen zachovaná, ale, práve naopak, zlepšená dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Cieľom je, aby v pevných bodoch slúžilo minimálne 15 lekárov.

3. Fázy

Zmeny majú prísť v niekoľkých fázach. Ako to má vyzerať?

Podľa vyhlášky sa bude postupne v troch fázach upravovať sieť detských pohotovostí z pôvodných 61 na 40 do konca roku 2024. Od 1. októbra 2023 došlo k vypusteniu šiestich pevných bodov APS, ktoré boli bez prevádzkovateľa, keďže nikto neprejavil záujem o ich prevádzkovanie. Ďalších desať bodov APS pre deti má byť vypustených od júla 2024 a tretia fáza, ktorá sa má týkať piatich bodov, je naplánovaná od novembra 2024.

4. Ambulancie

Upravili sa ich ordinačné hodiny? Pôvodne sa plánovalo skrátenie ordinačných hodín ambulantných pohotovostí do 20. hodiny aj zvýšenie poplatkov. Neprešlo to však. Ministerka Zuzana Dolinková sa vyjadrila, že je pripravená otvoriť diskusiu o skrátení ordinačných hodín ambulantných pohotovostí. Zvyšovanie poplatkov však odmieta. Podľa nej je potrebné inak rozložiť ordinačné hodiny v ambulanciách, a to tak, aby pediatri ordinovali päť dní v týždni, aby bola garantovaná a zabezpečená ambulantná zdravotná starostlivosť pre deti počas dňa.

5. Nedostatok

Slovensko dlhodobo zápasí s nedostatkom primárnych pediatrov. Aké je riešenie?

Tento segment bol niekoľko dekád na okraji záujmu, bez prijatia potrebných stabilizačných opatrení. Rezort preto pripravil zmeny, ktorých cieľom je udržanie pediatrických ambulancií, ako aj ambulancií APS pre deti, vzhľadom na nedostatok pediatrov a ich vekovú štruktúru. Priemerný vek pediatrov je momentálne 59 rokov. Nedostatok primárnych pediatrov sa v posledných dvoch rokoch výrazne prehĺbil. Práve títo lekári, ktorých polovica je v dôchodkovom veku, cez deň slúžia v ambulanciách a popoludní nastupujú do ambulancií pohotovostných služieb, čo predstavuje neúmerné zaťaženie.

Odpovede pripravené v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti

6. Možné zmeny

Združenie miest a obcí Slovenska aktuálne chce zmenu vyhlášky k redukcii siete detských ambulantných pohotovostí. Podľa jeho predstaviteľov sa už uskutočňujú rokovania na túto tému s pediatrami za účasti primátorov a starostov. Aká je vaša reakcia? Základným motívom legislatívy k redukcii siete detských ambulantných pohotovostí je zachovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Akékoľvek riešenia musia rešpektovať demografickú štruktúru primárnych pediatrov a ich reálne počty a z toho plynúcu zaťažiteľnosť, polovica z nás je v dôchodkovom veku. Nepremyslené a nesystémové rozmiestnenie pevných bodov detských ambulantných pohotovostných služieb (APS) podliehajúce lokálnym politickým tlakom, ktoré nerešpektuje reálne fakty a odborné analýzy, bude nepochybne v blízkej budúcnosti viesť k zániku pevných bodov a skutočnej nedostupnosti zdravotnej starostlivosti.

7. Dôvod

Z akého dôvodu sa podľa vás spustila takáto iniciatíva? Vyhlasujeme, že základným motívom (nielen tej) aktuálnej legislatívnej úpravy o redukcii bodov ambulantných pohotovostných služieb je práve a predovšetkým zachovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v primárnych pediatrických ambulanciách a ambulantných pohotovostných službách pre deti a dorast. Pediatrom a rodičom detí bude najväčšou pomocou, ak odborné riešenia odborných tém nebudú politizované, ale ponechané v rukách odborníkov.

Odpovede pripravené v spolupráci so Slovenskou lekárskou komorou

8. Poplatky

Ministerstvo financií ešte v predchádzajúcej úradníckej vláde premiéra Ódora predstavilo návrh konsolidačných opatrení, ktoré okrem iného obsahovali zavedenie poplatkov tak, že u všeobecného lekára by sa platilo euro, kým u špecialistu až päť eur. Bolo by to riešenie situácie?

Otázka poplatkov nerieši problémy v našom zdravotníctve, sektor treba finančne aj personálne stabilizovať komplexnými krokmi.

9. Situácia

V minulosti sa opakovane objavila otázka poplatkov u lekárov. Kedy si ich teda môžu pýtať a kedy nie? Lekári nemôžu požadovať úhradu za objednanie pacienta na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas, vypísanie receptu alebo lekárskeho poukazu, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, výmenný lístok k špecialistovi, prednostné ošetrenie. Pacienti neplatia ani za klimatizáciu v čakárni či za hygienické návleky. Lekári môžu požadovať úhradu za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla či na zbrojný pas.

10. Kontrola

Kto kontroluje poplatky?

Vyššie územné celky. Výnosy z pokút budú príjmom príslušného samosprávneho kraja. Výšku poplatkov stanovuje lekár, pričom cenník musí umiestniť na viditeľnom mieste v čakárni a na doklade o zaplatení poplatku musí byť presná špecifikácia poplatku z cenníka.

11. Konkrétne príklady

Ako je to s poplatkami za práceneschopnosť alebo opatrovanie člena rodiny?

Za vystavenie PN ani OČR pacient v ambulancii neplatí. Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia (v zmysle paragrafu 156 zákona o sociálnom poistení) uhrádza Sociálna poisťovňa priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá dôvod žiadať úhradu za predmetné zdravotné výkony od poistenca, ale priamo od Sociálnej poisťovne.

12. Vyšetrenie

Ako to je s platbou za vyšetrenie CRP na zistenie, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu?

Ak je vyšetrenie CRP naordinované lekárom, je hradené z verejného zdravotného poistenia na základe zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a lekárom – poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak je to na vlastnú žiadosť pacienta, teda ak nie je indikované lekárom, pacient sa dohodne na vyšetrení a prípadná platba v zmysle cenníka je považovaná za dobrovoľnú úhradu na základe dohody, napríklad písomného súhlasu pacienta.

13. Zuby

Pacient musel zaplatiť za RTG zubov, pričom nikde v ambulancii nevidel cenník, kde by bolo napísané, za čo vyberajú poplatky. Je to v poriadku?

Pokiaľ ide o nezazmluvnené výkony, je plné právo pacienta rozhodnúť sa, či pôjde k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorému takýto výkon zdravotná poisťovňa uhradí, alebo dobrovoľne využije možnosť ponúkanú poskytovateľom mimo systému zdravotného poistenia (dohodne sa s ním na vykonaní určitého vyšetrenia a uhradí mu za to cenu v zmysle cenníka poskytovateľa). V tomto prípade však nejde o požadovanie úhrady, ale o dobrovoľnú úhradu na základe dohody medzi lekárom a pacientom. Musí to byť však vždy voľba pacienta, ktorú možnosť si vyberie, a lekár nesmie podmieňovať ďalšie poskytnutie zdravotnej starostlivosti vykonaním takéhoto uhrádzaného výkonu u neho. Poistenec však musí mať dostatok informácií o tom, že môže dostať túto zdravotnú starostlivosť z prostriedkov zdravotného poistenia. Osoby povinne zúčastnené na verejnom zdravotnom poistení musia platiť zdravotné poistenie a majú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom zákonom, čo je plne v súlade s článkom 40 Ústavy Slovenskej republiky.

Odpovede pripravené v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva

14. Karta

Môže alergiológ pýtať poplatok za výdaj karty inému lekárovi – špecialistovi?

Zmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže za takýto úkon požadovať úhradu, keďže nejde o poskytovanie zdravotnej starostlivosti ani službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže takouto úhradou podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Poznamenávame, že špecialista spravidla nevydáva svoju zdravotnú dokumentáciu, ale pacientovi vypracuje lekársku správu.

Odpovede pripravené v spolupráci so Sociálnou poisťovňou

15. Elektronizácia

Ako je to s elektronickou práceneschopnosťou? Kto ju vlastne môže vydávať?

Služba EPN bola nasadená do praxe od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli do systému dobrovoľne pripájať. Vystavovanie EPN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. júna 2023. Následne prišla ďalšia zmena a od 1. januára 2024 dočasnú pracovnú neschopnosť v rámci elektronickej dočasnej PN okrem v súčasnosti oprávnených lekárov môže uznávať aj lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore alebo zubný lekár pri poskytovaní špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Vystavenie EPN je zároveň žiadosťou o dávku nemocenské, ktorú Sociálna poisťovňa poistencom automaticky posúdi a v prípade splnenia zákonných podmienok aj vyplatí bez potreby návštevy pobočky a osobitnej žiadosti.

16. Vysvetlenie

Ako to vlastne funguje a čo presne priniesla táto služba? Elektronická PN je služba Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) a Sociálnej poisťovne, ktorá nahradila papierové tlačivo potvrdzujúce práceneschopnosť. Donedávna používané päťdielne papierové tlačivo poistenec doručoval zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Po novom sa to robí výlučne elektronickou komunikáciou medzi lekárom, NCZI, Sociálnou poisťovňou, poistencom a zamestnávateľom. Poistencovi v prípade zdravotných problémov postačuje len návšteva lekára a následne môže odísť domov do postele. Poistenec má všetky údaje o svojej dočasnej práceneschopnosti prístupné v Elektronickom účte poistenca (EUP). Tento účet majú klienti Sociálnej poisťovne zriadený automaticky, stačí si k nemu aktivovať prístup, a to buď osobne v pobočke, alebo elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk. Viac informácií o EUP je k dispozícii na stránke Sociálnej poisťovne.

17. Uľahčenie

Aké zjednodušenie to prinesie pacientom?

Ak vás lekár uznal za práceneschopného cez EPN, neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o svojej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri EPN si lekár a inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky, takže s potvrdeniami nemáte nijaké povinnosti a starosti. Poistenec, ktorému príslušný ošetrujúci lekár potvrdil EPN, môže prostredníctvom Elektronického účtu vziať späť žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok, nahlásiť úraz alebo oznámiť číslo účtu alebo adresy, na ktorú mu Sociálna poisťovňa má zasielať takýto príplatok.

18. Povinnosti

Aké povinnosti má poistenec v prípade vystavenia EPN?

Musí dodržiavať liečebný režim a vychádzky určené ošetrujúcim lekárom a poskytovať súčinnosť pri ich kontrole, zdržiavať sa na adrese pobytu uvedenej v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti, preukázať sa pri kontrole dodržiavania liečebného režimu občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť. Ak počas trvania práceneschopnosti zmení pobyt, kde sa bude zdržiavať, je povinný to oznámiť Sociálnej poisťovni v lehote do ôsmich dní, dostaviť sa na určené kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu k ošetrujúcemu lekárovi, do troch dní od vzniku prvej EPN nahlásiť číslo účtu v banke, na ktorý sa má poukazovať nemocenské alebo úrazový príplatok, alebo adresu na poukazovanie nemocenského alebo úrazového príplatku (táto povinnosť sa netýka zamestnanca); tlačivo je dostupné aj v Elektronickom účte poistenca. Ak sa poistenec nedostaví do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia práceneschopnosti na vyšetrenie k ošetrujúcemu lekárovi, pričom nebol dohodnutý náhradný neskorší termín vyšetrenia, tento deň sa považuje za deň jej ukončenia. Ak sa poistenec dohodne s ošetrujúcim lekárom na neskoršom termíne vyšetrenia, ošetrujúci lekár v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti určí nový dátum predpokladaného skončenia PN.

19. Doručenie

Ako sa údaje o mojej EPN dostanú od lekára tam, kde sú potrebné?

Lekár vo svojom počítači vystaví EPN, odošle ju do systému ezdravie v Národnom centre zdravotníckych informácií a v prípade potreby vám lekár vystaví odpis EPN. To urobí na vašu žiadosť, ak nie ste poistencom v Slovenskej republike a potvrdenie potrebujete pre zahraničnú inštitúciu sociálneho poistenia alebo pre vlastnú potrebu, alebo ak má lekár technické problémy s odoslaním EPN. Systém ezdravie odošle zašifrované údaje o vašej EPN do Sociálnej poisťovne, tá spracované údaje poskytne prostredníctvom eslužieb vášmu zamestnávateľovi, ktorý má v eslužbách prístup k údajom o vašej práceneschopnosti cez novú záložku s názvom „EPN“. Ako poistenec máte v tejto službe prístup k svojej EPN cez Elektronický účet poistenca.

20. Lekári

Ako si teda môže uplatniť nemocenské niekto, kto pracuje v zahraničí?

Slovenský elektronický systém EPN nie je prepojený s elektronickými systémami v iných členských štátoch EÚ. Ak slovenský ošetrujúci lekár potvrdzuje pracovnú neschopnosť prostredníctvom systému, osoba, ktorá si chce uplatniť nárok na nemocenské v inom členskom štáte, ho môže požiadať o spomenuté tlačivo – Odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. Slúži aj na účely uplatnenia nároku na nemocenské a preukázanie vzniku, trvania a ukončenia práceneschopnosti v inom členskom štáte EÚ.