Aká je cesta Balkánu do EÚ?
Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch mala na región obrovský vplyv. Ceny poľnohospodárskych výrobkov klesali rýchlejšie ako ceny priemyselných výrobkov.
Bratislava – Kotol náboženstiev, temperamentu a nedávnych vojen, dnes krajiny, ktoré chcú byť súčasťou európskeho spoločenstva. Chorvátsko je súčasťou EÚ, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko sú zatiaľ kandidáti. Ako vyzerala cesta tohto regiónu?
Pestrá zmes
Balkánsky polostrov je situovaný na juhovýchode Európy. V nedávnej histórii sa dejisko vojen nachádzalo medzi Jadranským, Stredozemným, Egejským a Čiernym morom a obývajú ho rôzne jazykové, náboženské, etnické a národnostné skupiny. To ho zároveň obohacuje, ale v minulosti aj trieštilo.
Jeho súčasťou je mnoho krajín vrátane Rumunska, Moldavska, Bulharska, Grécka, Albánska a nezávislých štátov bývalej Juhoslávie – Srbska, Chorvátska, Slovinska, Severného Macedónska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory. Čo však neexistuje, je všeobecná zhoda o zložkách regiónu.
Politické a občianske turbulencie sa striedali aj s ekonomickými problémami. Veľká hospodárska kríza v rokoch 1929 – 1932 narušila vnútornú aj vonkajšiu stabilitu. Balkánske štáty ako vývozcovia primárnych produktov boli okamžite postihnuté. „Od roku 1929 do roku 1933 klesla hodnota albánskeho dovozu o tri pätiny a albánskeho vývozu o dve pätiny; v prípade Bulharska to boli tri štvrtiny a viac ako polovica, v prípade Rumunska tri pätiny a polovica a v prípade Juhoslávie približne dve tretiny pre každú krajinu,“uvádza Britannica.
Veľká hospodárska kríza mala všeobecne na región obrovský vplyv. Tým, že ceny poľnohospodárskych výrobkov klesali rýchlejšie ako ceny priemyselných výrobkov, dostali sa balkánski roľníci do cenových nožníc, v ktorých sa zväčšoval rozdiel medzi rastúcimi nákladmi na dovoz a klesajúcimi príjmami z poľnohospodárstva, ktoré boli k dispozícii na ich zaplatenie. „Predtým, keď boli úvery ľahko dostupné, úrokové sadzby nízke a trhy s výrobkami zdanlivo isté, si roľníci, ktorí profitovali z prerozdelenia pôdy, požičiavali nielen často, ale aj vo veľkom,“uvádza Encyklopédia.
Nešlo však len o to. Ekonomická depresia poukázala na ďalšiu štrukturálnu slabinu Balkánu, a to rast populácie. V rokoch 1920 až 1939 sa počet obyvateľov Albánska zvýšil o 16,3 percenta, Bulharska o 32,3 percenta, Rumunska o 28,2 percenta a Juhoslávie o 31 percent.
Pred prvou svetovou vojnou sa tlak na rast počtu obyvateľstva zmierňoval emigráciou a tým, že vo väčšine oblastí existovala nadbytočná pôda, ktorú bolo potrebné obrábať. V medzivojnovom období to platilo čoraz menej. Keďže počet obyvateľov rástol rýchlejšie na vidieku ako v mestách, Balkán sa stal oblasťou intenzívneho preľudnenia a nedostatočnej zamestnanosti na vidieku.
„Odhaduje sa, že približne 25 percent rumunského a bulharského a 40 percent juhoslovanského vidieckeho obyvateľstva nebolo potrebných na dosiahnutie vtedajšej úrovne výroby,“uvádza Britannica
K čomu to viedlo? V mnohých oblastiach prevládala prax delenia dedičstva, takže rast počtu obyvateľov bez masového vysťahovalectva do miest alebo do zahraničia znamenal zmenšenie veľkosti jednotlivých hospodárstiev.
V procese transformácie
Jednou zo zaujímavých predností Balkánu je jeho poloha. V priebehu histórie bol Balkán vždy koridorom európskych národov. Prechádzal tade obchod medzi východnými a stredomorskými krajinami.
„Z geografického hľadiska je tento región súčasťou Európy a existujú tu silné hospodárske a sociálne väzby medzi balkánskymi a ostatnými európskymi národmi,“hovorí autor publikácie Regionálny hospodársky rozvoj na Balkáne Teoman Duman.
Počas dlhého historického obdobia bol Balkán súčasťou Osmanskej ríše, ktorej správa územia pomohla východným a západným národom zblížiť sa navzájom prostredníctvom spojenia, ktoré balkánske národy poskytovali.
Ďalší dôvod hospodárskeho rozvoja súvisí podľa autorov s balkánskou sociálnou štruktúrou. V tomto regióne žije také rôznorodé obyvateľstvo, že predstavuje dokonalý ľudský potenciál pre „sociálnu dynamiku“.
Okrem geografických a sociologických dôvodov existuje aj mnoho ďalších ekonomických dôvodov, prečo je tento región dobrou pôdou pre politiky regionálneho rozvoja. Niektoré odvetvia, ako napríklad cestovný ruch, energetika, ťažba a poľnohospodárstvo, sú v regióne obzvlášť silné.
„Pokusy o oživenie hospodárstva v regióne pokračujú už niekoľko rokov, najmä v rámci politiky integrácie balkánskych krajín do Európskej únie. Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Chorvátsko nedávno vstúpili do EÚ a úsilie ďalších krajín v regióne pokračuje,“dodáva Duman. Spolupráca balkánskych krajín v oblasti politík regionálneho rozvoja krajín je potrebná aj vzhľadom na skutočnosť, že mnohé ekonomiky v regióne sú malé. Rozvoj silných finančných systémov prostredníctvom spolupráce v regióne je jedným z krokov, ktoré je možné urobiť aj v rámci politík regionálneho hospodárskeho rozvoja. V súčasnosti je totiž väčšina krajín v regióne považovaná za „transformujúce sa“ekonomiky.
Tempo rastu
Poďme však do súčasnosti a k číslam. Dnes prechádzajú krajiny balkánskeho regiónu nielen ekonomickou transformáciou. Mohli by sme spolu so záujmom o vstup do európskych štruktúr hovoriť aj o filozofickej zmene. Popracovať krajiny musia, tak ako kedysi štáty strednej Európy, na ekonomickom hľadisku..
Po spomalení v roku 2023 sa očakáva, že hospodársky rast na západnom Balkáne sa v roku 2024 mierne zrýchli a dosiahne tri percentá vďaka pokračujúcemu oživeniu v Európskej únii, ktorá je hlavným obchodným partnerom regiónu, a nižšej inflácii, ktorá by mala pomôcť posilniť disponibilný príjem a podporiť spotrebu. Uviedla to v pravidelnej ekonomickej správe o západnom Balkáne Svetová banka. Tempo rastu regiónu v roku 2024, hoci bude rýchlejšie ako v roku 2023, môže byť o 0,1 percenta nižšie, ako Svetová banka očakávala v predchádzajúcom vydaní správy v apríli. Prognóza rastu na rok 2025 zostala nezmenená na úrovni 3,5 percenta.
Oživenie a návrat na úroveň spred pandémie sa v jednotlivých krajinách prejavujú rozdielne. Rast v Čiernej Hore a Albánsku bol v roku 2023 silnejší, než sa očakávalo, okrem iného aj vďaka silnej turistickej sezóne, a v roku 2024 sa môže mierne spomaliť. V Srbsku, Severnom Macedónsku, Bosne a Hercegovine a Kosove sa v roku 2024 predpokladá zrýchlenie rastu, ktoré bude podporené zvýšením spotreby a investícií.
„Napriek viacerým šokom dokázal západný Balkán rásť, vytvárať pracovné miesta a znižovať chudobu, čo svedčí o silných hospodárskych základoch regiónu,“uviedol Xiaoqing Yu, riaditeľ Svetovej banky pre západný Balkán.
„Povzbudivé je, že západný Balkán naďalej dosahuje pokrok pri dobiehaní vyspelých ekonomík Európskej únie. Konvergencia však prebieha nerovnomerne rýchlo, čo si vyžaduje cielené reformy na konsolidáciu oživenia smerom k udržateľnému rastu,“dodáva.
Na Balkáne sa pracuje, v roku 2023 sa trh práce na západnom Balkáne napriek všetkému naďalej posilňoval. Priemerná miera zamestnanosti v regióne dosiahla nové historické maximum na úrovni takmer 48 percent, pričom od polovice roka 2022 do polovice roka 2023 bolo vytvorených ďalších 103-tisíc pracovných miest.
Ktoré krajiny zaznamenali úspech? Najvýraznejšie prírastky si pripísali Albánsko, Bosna a Hercegovina a Čierna Hora. Nedostatok pracovných síl zároveň naďalej patrí medzi hlavné obavy, ktoré vyjadrujú podniky na západnom Balkáne. Napriek nedávnej dynamike v rokoch po skončení pandémie zostáva účasť pracovnej sily nízka a spolu s výraznými rodovými rozdielmi obmedzuje ďalšie znižovanie chudoby.
Podľa správy musí región nielen riešiť prekážky brániace vyššej účasti pracovnej sily, ale aj urýchliť hospodársku konvergenciu s vyspelejšími ekonomikami Európy. Toto úsilie je potrebné doplniť rýchlejšou ekologickou transformáciou a väčšími investíciami na zvýšenie odolnosti voči prírodným katastrofám, a to aj v poľnohospodárstve.
„Poľnohospodárstvo je jedným zo sektorov, ktoré sú najviac postihnuté suchom, skrátením ročných období a nepredvídateľnými výkyvmi počasia. Ochrana poľnohospodárstva pred prírodnými rizikami a jeho väčšia udržateľnosť by mohli umožniť ekonomikám západného Balkánu pokračovať v raste poľnohospodárskej produktivity proti protivetru zmeny klímy a byť schopné udržateľne produkovať viac kvalitných potravín na domáce účely, ale aj na vývoz, a to aj do EÚ,“vraví Natasha Rovo, hlavná ekonómka Svetovej banky a hlavná autorka správy.
Nebude to však jednoduché. Vyžaduje si to podľa nej zlepšenie verejných politík a investícií s cieľom posilniť široké zavádzanie technológií a postupov šetrných ku klíme zo strany poľnohospodárov s podporou silnejších verejných inštitúcií, ktoré sú rozhodujúce pre udržateľný rast poľnohospodárstva. Polia a lúky zostávajú pre Balkán dôležité. Aj keď sa veľkosť poľnohospodárskeho sektora v regióne zmenšuje, zostáva veľmi dôležitý, napríklad tým, že v šiestich krajinách zamestnáva od siedmich do 35 percent obyvateľstva.
Balkánske krajiny sa postupne presúvajú do EÚ. Lídri členských štátov Európskej únie rozhodli o otvorení prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou o vstupe do EÚ.
Podľa slovenského rezortu zahraničných vecí ide o významný krok pre posilnenie stability, ekonomickej prosperity a európskej perspektívy pre krajiny západného Balkánu. „Rozšírenie Európskej Únie o Bosnu a Hercegovinu je rovnako v záujme Slovenska a SR sa dlhodobo zasadzuje o jej integráciu do EÚ,“dodáva ministerstvo zahraničia.
Pred prvou svetovou vojnou sa tlak na rast počtu obyvateľstva zmierňoval emigráciou a tým, že vo väčšine oblastí existovala nadbytočná pôda, ktorú bolo treba obrábať.