Rodová nerovnosť v odmeňovaní škodí celému hospodárstvu

Vždy keď sa hovorí o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov, nájdu sa takí, ktorí tvrdia, že nič také neexistuje. Či už z dôvodu rozdielov v spôsobe práce mužov a žien, vlastnej voľby povolania žien, alebo jednoducho z dôvodu legislatívy, ktorá rozdiely zakazuje. Analytické údaje však ukazujú, že v Českej republike stále pretrvávajú.

Tieto rozdiely však nie sú len sociálnym problémom, ale majú aj zásadný vplyv na ekonomiku. Vypovedajú nielen o súčasnom a budúcom ekonomickom zabezpečení žien, ale predovšetkým o stratených príležitostiach z hľadiska investícií do ľudského kapitálu a potenciálu.

Česi na chvoste OECD

Hoci si 90 percent Európanov myslí, že je neprijateľné, aby ženy boli platené menej ako muži, priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v Európskej únii v roku 2022 predstavoval 12,7 percenta. V Českej republike je to dokonca takmer 18 percent. A situácia sa výrazne nezlepšuje; v roku 2000 bol rozdiel v odmeňovaní približne 22 percent. Česko patrí v tomto smere medzi najhoršie krajiny OECD, a to napriek tomu, že tento problém sa v Európskej únii rieši na politickej a legislatívnej úrovni už niekoľko desaťročí.

Vzdelanejšie ako muži

Ženy v Českej republike musia pracovať v priemere o 65 dní viac ako muži, aby zarobili porovnateľnú mzdu. Ženy majú v priemere vyššie vzdelanie ako muži. Rozdiel v odmeňovaní medzi vysokoškolsky vzdelanými ženami a mužmi je výrazne najväčší, až 25 percent.

Rozdiel v odmeňovaní je aj medzi vrcholovými manažérmi a manažérkami alebo medzi špecialistami a špecialistkami, čo zahŕňa napríklad lekárske profesie. Dokazujú to aj údaje Českého štatistického úradu. To môže byť pre špičkové odborníčky demotivujúce a neprispieva to k hospodárskemu rozvoju. Tento rozdiel je spôsobený viacerými faktormi – od vyššieho zastúpenia žien na všeobecne horšie platených pozíciách cez nižšie zastúpenie žien na lepšie platených manažérskych pozíciách až po „obyčajnú“diskrimináciu vyplývajúcu z horšieho postavenia žien na trhu práce.

Príčiny možno hľadať aj v nedostatku miest pre deti v škôlkach, v malom počte ponúkaných pracovných miest na čiastočný úväzok a v práci na zmeny, ktorá je typická pre našu priemyselnú krajinu. Rodičovská dovolenka je u nás tiež príliš dlhá a ženy niekedy nevedia, ako si vypýtať viac peňazí. Toto sú niektoré zo systémových problémov a je to výzva pre politikov a zamestnávateľov.

Štúdia z Harvardu

Zároveň sú to práve podniky ako zamestnávatelia, ktorí to môžu ovplyvniť a zmeniť súčasný stav. V spoločnosti Philip Morris sme napríklad pred piatimi rokmi ako prvá spoločnosť v Českej republike získali certifikát „Equal-salary“, čiže rovnaké odmeňovanie mužov a žien na rovnakých pozíciách vďaka spravodlivému systému odmeňovania.

Pred niekoľkými rokmi ma zaujala štúdia Harvard Business School, ktorá sa zamerala na kariéru absolventov prestížneho programu MBA. Drvivá väčšina žien po ukončení štúdia predpokladala, že ich kariéra sa vyrovná kariére ich partnerov. Väčšina z nich bola potom sklamaná. V skutočnosti viac ako polovica absolventov mužského pohlavia uviedla, že ich kariéra bude mať prednosť pred kariérou ich manželiek alebo partneriek. V skutočnosti boli tieto očakávania ešte prekonané; nakoniec sa to „podarilo“trom štvrtinám.

Zastavené kariéry

Zaujímavosťou štúdie naprieč generáciami bolo, že aj najmladší muži mali oveľa tradičnejšie očakávania ako ich rovesníčky. Autori štúdie poukázali na to, že vzdelané ženy túžia po úspešnej kariére rovnako ako muži, ale často sa uchyľujú k podpornej úlohe, pretože ich kariérny rast v práci sa po narodení detí nedobrovoľne zastavil. To poukazuje na ďalšiu priepasť, a to medzi očakávaniami a tým, ako sa skončia. Mohli by sme túto štúdiu odmietnuť ako štúdiu o americkej spoločnosti, ale aj v Českej republike si stále veľa ľudí myslí, že prekážkou v kariére ženy je najmä ona sama.

Ženy v Česku musia pracovať v priemere o 65 dní viac ako muži, aby zarobili porovnateľnú mzdu, aj keď majú vyššie vzdelanie ako muži.

Nerovnosť v kontexte

Nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien preto musíme vnímať v celom kontexte. Nie je to individuálna záležitosť. Začína sa to u samotných žien, aby sa nebáli ísť za tým, čo naozaj chcú dosiahnuť vo svojej práci a kariére, otvorene o tom informovať, nevzdávať sa a požadovať plnú odmenu za svoju prácu.

Zároveň sa však musíme venovať aj sociálnym a demografickým otázkam, ako aj konkrétnemu vplyvu na české hospodárstvo. To je brzdené nízkym rastom produktivity a nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Zároveň pretrváva nedostatočné využívanie ženských talentov. Zmeňme to, inak budeme čoraz menej konkurencieschopní.